Prečo sa sta­rať o svoj Lin­ke­dIn alebo ako som sa dostal na poho­vor do Face­bo­oku

Martin Faith / 27. máj 2015 / Tools a produktivita

Pri­ná­šam vám svoj krátky prí­beh – o tom, ako sa štu­dent posled­ného roč­níka vyso­kej školy bez jas­ných vyhlia­dok do budúcna dostal do Dub­linu na poho­vor do Európ­skej cen­trály Face­bo­oku. Dojmy, skú­se­nosti a ponau­če­nia.

Škol­ské roky sa mi pomaly kon­čia. Preto je čas začať brať otázku, čo so mnou bude, konečne vážne. Ako ale mnohí určite viete, absol­venti busi­ness scho­ols to dnes nemajú vôbec jed­no­du­ché. V tomto obore neexis­tuje priama ces­tička do neja­kého oboru a absol­venti sa môžu uchy­tiť tak­mer v kaž­dom type biz­nisu. Prob­lém je sa v tom zmätku potom zorien­to­vať a nájsť svoj spô­sob, ako v tom obrov­skom dave vynik­núť. Presne touto otáz­kou som sa zaobe­ral aj ja.

Skú­šal som vše­ličo. Od mul­ti­levlu, cez stáž vo veľ­kej banke až po mot­ka­nie sa okolo star­tu­pov. Z davu som ale nikdy nevys­tú­pil a vyhliadka life­time mož­ností mi bola skôr zbož­ným snom. A potom to začalo. Kon­com apríla mi prišla správa na môj Lin­ke­dIn od uni­ver­sity rec­ru­itera z Face­bo­oku, či mám záu­jem o zara­de­nie do výbe­ro­vého kona­nia na pozí­ciu account mana­žéra. Spo­čiatku som tomu neve­ril, ale keďže jeho pro­fil vyze­ral pro­fe­si­onálne, súhla­sil som. Nemal som veľmi čo stra­tiť. Po prvom kole poho­voru, ktoré pre­behlo tele­fo­nicky, sa vo mne začalo stup­ňo­vať nad­še­nie. Dis­ku­sia bola hlavne o tom, ako som v minu­losti pou­žil dostupné infor­má­cie ku zlep­še­niu pro­ce­sov. Mal som z toho dobrý pocit, nero­bil som si ale žiadne nádeje.

Týž­deň mi neprišla žiadna odpo­veď a už som to bral ako uzav­retú vec. Dal­ším mai­lom sa to ale zme­nilo – čakalo ma ďal­šie kolo! Ten­to­krát to už bolo s mana­žér­kou SMB teamu, o to tvr­d­šie sa bolo treba pri­pra­viť. Tu už sme šli viac do hĺbky, bol som posta­vený pred rôzne sce­náre a počas callu som mal navr­hnúť rie­še­nie. Nič jed­no­du­chého. V kom­bi­ná­cií s tažko zro­zu­mi­tel­ným írskym prí­zvu­kom pani mana­žérky som sa cel­kom zapo­til. Call trval niečo cez pol hodinu a opäť nastalo čaka­nie na výsle­dok. Na opo­veď som čakal ten­to­krát oveľa netr­pez­li­vej­šie.

Tá prišla ale už o nie­koľko dní. A tu už prišla na radu aj malá oslava – ide sa na posledné kolo do Dub­linu. Troj­dňový výlet na účet Face­bo­oku poteší, vždy som bol skromný cha­lan. Teraz už ale začalo ísť do tuhého. Tri dni pred odle­tom mi prišla štruk­túra toho, čo ma bude v posled­nom kole čakať. Tri kolá, traja rôzni mana­žéri. Prvá zastávka bol mock call – vži sa do role account mana­žéra a zvládni rolep­lay, pri kto­rej ti bude mana­žér hrať nového kli­enta. Téma bola zadaná len veľmi stručne – sme brand a chceme expan­do­vať do nového trhu. Na to sa ťažko pri­pra­viť… Ďalej som dostal za úlohu vypra­co­vať mar­ke­tin­gový plán pre uve­de­nie novej značky spot­reb­ného tovaru na trh. Bola mi daná tak­mer úplná slo­boda a vedel som, že tento plán budem pre­zen­to­vať ďal­šiemu mana­žé­rovi v roli zákaz­níka. Tu už som na príp­ravu sli­dov a pre­zen­tá­cie vyna­lo­žil maxi­málne úsi­lie, keďže som sa mohol plne rea­li­zo­vať. V posled­nej časti ma čakal poho­vor s hlav­nou hiring mana­žér­kou, ktorá má vo výbe­ro­vom pro­cese posledné slovo.

Cestu do Dub­linu a ani prvú noc som si veľmi neužil. Hlava mi celý čas šro­tila na 110%, takže ma ani neprek­va­pilo, že som toho v noci veľa nena­spal. Do Face­book officu som mal prísť o 16:00, nemo­hol som už doč­kať. Po krát­kom blú­dení som ho našiel a hneď ma pri­ví­tal rec­ru­iter Ivan, ktorý ma spre­vá­dzal celým výbe­ro­vým pro­ce­som. Úvodnú hodinku sme strá­vili pre­hliad­kou officu, počas kto­rej som spoz­nal nie­koľko šťastne zamest­na­ných. Vekový prie­mer bol velmi podobný uni­ver­zite. Roz­diel bol v tom, že tam bolo oveľa viac ping­pon­go­vých sto­lov a fut­bál­kov. Všade káva, free candy a samý Mac­Book. Prvý dojem nemo­hol byť lepší. V hlave som sa ale už sústre­dil na pri­chá­dza­júci poho­vor a sna­žil som si silou mocou vsu­ge­ro­vať, ako som v pohode. Do istej miery sa mi to poda­rilo a ner­vo­zita zo mňa opadla. Pri­de­lili mi vlastnú miest­nosť, kde sa mali všetky moje poho­vory postupne konať.

Úvodný mock call bol náročný. Presne mie­rené otázky typu: prečo by sme mali pou­ží­vať Face­book na zvý­še­nie brand awa­re­ness namiesto Google AdWords alebo aký typ Face­book reklamy je naj­lepší pre náš biz­nis. Celé to pre­behlo ale veľmi rýchlo a za 15 minút sme sa roz­lú­čili. Následná pre­zen­tá­cia dopadla nad moje oča­ká­va­nia. Mana­žér ale vyze­ral upo­náh­ľane a po krát­kej dis­ku­sií mi poďa­ko­val a šiel na ďal­šie stret­nu­tie. Vedel som, že posledné kolo bude naj­dô­le­ži­tej­šie. Otázky tu boli sme­ro­vané na schop­nosť prob­lem sol­vingu, ako naprí­klad: ako by si zis­til počet malých a stred­ných pod­ni­kov na svete? Zo stret­nu­tia mám ale opäť dobrý dojem. Na dojmy sa ale v tomto prí­pade spo­lie­hať nedá, takže ma čaká pár dní napä­tia kým mi príde konečné vyjad­re­nie.

Tento člá­nok píšem počas cesty z Dub­linu domov a v hlave ref­lek­tu­jem, čomu vďa­čím za takúto uni­kátnu prí­le­ži­tosť. Nech už to totiž dopadne ako­koľ­vek, bola to úžasná skú­se­nosť ktorú si budem navždy pamä­tať. Čo by som teda pora­dil tým, ktorý by chceli zažiť niečo podobne? Napa­dajú ma dve veci:

  • Lin­ke­dIn – nie všetci z mojích roves­ní­kov ho majú zalo­žený a málo­ktorí ho majú v repre­zen­ta­tív­nom stave. Netvr­dím, že môj Lin­ke­dIn pro­fil je ukáž­kou toho, ako to má vyze­rať. Ale ten čas, ktorý som do neho inves­to­val v podobe rese­ar­chu toho, ako by to malo vyze­rať, sa mi určite vypla­til. Ak by som na svo­jom pro­file nepra­co­val, tak aj keby som bol ide­ál­nym kan­di­dá­tom na pozí­ciu, nedos­tal by som sa ani ku prvot­nému oslo­ve­niu. Rec­ru­itera by som na prvý pohľad jed­no­du­cho nezau­jal. Detaily môžu roz­ho­do­vať.
  • Mať svoju metódu prí­stupu k rie­še­niu prob­lé­mov. Túto som nado­bu­dol len nedávno – svo­jou účas­ťou na Lean Star­tup Machine Vienna, kde sme sa opie­rali o Jave­lin Board. Je to veľmi jed­no­du­chá metóda zalo­žená na kla­dení správ­nych otá­zok v správ­nom poradí a tes­to­vaní pred­po­kla­dov na kon­co­vom zákaz­ní­kovi. Dá sa apli­ko­vať na široké spek­trum otá­zok a ak si ju osvo­jíte, len tak vás niečo neza­skočí. Vďaka tejto metóde som sa vedel vynájsť keď som bol počas poho­voru posta­vený pred novú situ­áciu na ktorú nebolo možné sa pri­pra­viť. Ak vás Jave­lin Board zau­jal, pod­porte orga­ni­zá­ciu Bra­ti­slav­skej ver­zie Lean Star­tup Machine tu a prí­dite sa ho naučiť pou­ží­vať pod vede­ním skú­se­ných men­to­rov.

Svoju účasť na tomto poho­vore určite nepo­va­žu­jem za úspech hodný osláv. Ten príde až vtedy, ak sa ma Ivan kon­com týždňa spýta, kedy môžem nastú­piť. Pova­žu­jem to za super prí­le­ži­tosť, za ktorú som nesmierne vďačný. Prí­le­ži­tosť, ktorá ma veľa naučila a som rád, že sa o ňu môžem touto ces­tou pode­liť.

A tri rady ktoré mi pred poho­vo­rom pomohli naj­viac? Hovor pomaly, dýchaj a hlavne bud sám sebou.

Mar­ti­novi držíme palce a verím, že vo Face­bo­oku bude o jed­ného Slo­váka viac. :)

Pridať komentár (0)