Nenávisť k pondelkom môže byť smrteľná: Vedci odhalili šokujúce prepojenie so srdcovými chorobami

Neznášaš pondelky? Môžeš byť vo vyššom riziku kardiovaskulárnych chorôb. Vedci zistili, že pondelkový stres zvyšuje hladinu stresového hormónu o 23 percent. Tento efekt pretrvá aj po odchode do dôchodku. Výskumníci spájajú pondelkový stres so zvýšeným rizikom srdcových záchvatov a ďalších zdravotných problémov.

Informuje o tom web Science Alert aj štúdia uverejnená na portáli Science Direct. 

Prečo sa pondelky stali kultúrnym symbolom stresu

Moderná spoločnosť urobila z pondelkov najnenávidenejší deň v týždni. Práve sa vraciaš z relaxačného víkendu a musíš čeliť všetkým povinnostiam, ktoré si ignoroval. Navyše ťa čaká najdlhšia možná doba do ďalšieho víkendu. Tento psychologický tlak nie je len tvoja predstava – má reálne biologické dôsledky.

Nedávna štúdia výskumníkov z University of Hong Kong neidentifikovala len spojenie medzi úzkosťou z prvého pracovného dňa a zvýšenými hladinami stresového hormónu. Toto prepojenie pretrvávalo aj po odchode do dôchodku. Výsledky naznačujú, že pondelkový stres je hlboko zakorenený kultúrny fenomén, ktorý ovplyvňuje naše telo bez ohľadu na pracovný status.

Hoci korelácia neznamená kauzalitu, skok stresového signálu kortizolu úzko súvisí s rizikom ochorení. Kortizol je hormón, ktorý naše telo produkuje ako reakciu na stres. Krátkodobo nám pomáha zvládnuť náročné situácie, ale dlhodobo môže spôsobiť vážne zdravotné problémy. To môže vysvetliť, prečo metaanalýza z roku 2005 zistila, že v pondelky sa vyskytuje až o 19 percent viac kardiovaskulárnych príhod než v iné dni týždňa.

Pondelkový stres mení chemické procesy v tele

Vedci skúmali možné prepojenie medzi úzkosťou z pondelkov a fyzickým zdravím. Preskúmali 3 511 dospelých vo veku 50 rokov a viac, ktorí sa zúčastnili na English Longitudinal Study of Aging. Ide o rozsiahlu longitudinálnu štúdiu, ktorá sleduje starnutie anglickej populácie už niekoľko desaťročí.

Účastníci hlásili úroveň úzkosti v rôzne dni týždňa prostredníctvom dotazníkov. Súčasne odobrali vzorky ich vlasov a analyzovali hladiny stresového hormónu kortizolu. Vlasy sú ideálny materiál na meranie dlhodobého stresu, pretože zachytávajú hormóny počas niekoľkých mesiacov.

Štúdia odhalila, že ľudia s obzvlášť vysokou úzkosťou v pondelky mali hladiny kortizolu približne o 23 percent vyššie ako tí, ktorí pociťovali úzkosť v iné dni. Toto je významný nárast, ktorý môže mať dlhodobé zdravotné dôsledky. Spojenie naznačuje, že pondelkový stres ovplyvňuje hypothalamo-hypofýzo-adrenálnu os, hlavný stresový systém tela.

Chronický stres preťažuje obrannú sieť organizmu

Chronický stres môže nadmerne stimulovať túto os a viesť k problémom s imunitným systémom. Keď je telo neustále v stresovom režime, oslabuje sa jeho schopnosť bojovať proti infekciám a opravovať poškodené tkanivá. Môže zapríčiniť metabolické ochorenia ako rakovina alebo cukrovka a kardiovaskulárne choroby.

Vysoké hladiny kortizolu tiež ovplyvňujú spánok, trávenie a mentálne zdravie. Dlhodobo môžu viesť k depresii, úzkostným poruchám a problémom s pamäťou. Telo sa dostáva do bludného kruhu, kde stres spôsobuje zdravotné problémy a tie zase zvyšujú stres.

Toto by mohlo byť biologický mechanizmus za skoršími zisteniami o náraste kardiovaskulárnych príhod v pondelky, domnievajú sa vedci z novej štúdie. Srdcové záchvaty a mŕtvice sú v pondelky častejšie, čo už dlho intriguuje lekárov a výskumníkov.

Môže sa zdať ako očividné pracovné riziko, ale štúdia prekvapivo zistila, že aj dôchodcovia stále pociťovali vyššie hladiny stresu v pondelky spolu s negatívnymi zdravotnými efektmi. Toto zistenie je kľúčové, pretože ukazuje, že pondelkový stres nie je len pracovný problém.

Kultúrne podmienenie pretrváva celý život

„Pondelky fungujú ako kultúrny ,zosilňovač stresu‘,“ vysvetľuje Tarani Chandola, sociológ z HKU. „Pre niektorých starších dospelých spúšťa prechod týždňa biologickú kaskádu, ktorá pretrvá mesiace. Nejde o prácu – ide o to, ako hlboko zakorenené sú pondelky v našej stresovej fyziológii, aj po skončení kariéry.“

Toto zistenie odhaľuje, že pondelkový stres nie je len dočasná reakcia na pracovný týždeň. Kultúrne vzorce sa zapíšu do našich biologických procesov tak hlboko, že pretrvávajú aj vtedy, keď už nemajú praktický dôvod na existenciu. Naše telo si „pamätá“ desaťročia pondelkových úzkostí a reaguje na ne automaticky.

Výskumníci sa domnievajú, že pondelky sa stali symbolom stresu v západnej kultúre. Médiá, populárna kultúra a spoločenské normy vytvorili okolo pondelkov negatívnu auru, ktorá ovplyvňuje našu psychiku nezávisle od skutočných udalostí. Dokonca aj keď už nepracuješ, tvoje telo stále reaguje na kultúrny signál, že pondelok znamená stres.

Možno mal Garfield pravdu, keď nenávidel pondelky. Avšak na rozdiel od kreslených mačiek môže mať naše opovrhovanie týmto dňom skutočné následky na zdravie. Vedci odporúčajú, aby sme si uvedomili tento kultúrny vplyv a snažili sa ho neutralizovať vedomým prístupom k pondelkom.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti