Slovensko sa prepadá do chudoby. Ohrozený nedostatkom je každý piaty Slovák

Slovensko sa ocitá v nepríjemnej situácii. Zatiaľ čo ostatné krajiny Európskej únie znižujú chudobu svojich obyvateľov, my ideme opačným smerom. Čísla hovoria jasne – takmer každý piaty Slovák žije v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia. Problém sa zhoršuje od roku 2020 a zasahuje všetky regióny Slovenska. 

Informuje o tom web oPeniazoch a správa Národnej banky Slovenska. 

Čísla, ktoré alarmujú

Národná banka Slovenska zverejnila znepokojujúce údaje. Miera rizika chudoby v minulom roku zasiahla 18,3 % obyvateľstva. Hoci Slovensko stále prekonáva priemer EÚ, trend sa obrátil. Kým európske krajiny svoju situáciu zlepšujú, my sa prepadáme.

Rozdiel medzi rokmi 2020 a 2024 hovorí za všetko. Chudoba sa rozšírila do všetkých kútov našej republiky, no nie rovnomerne. Východné Slovensko zaznamenalo najvýraznejší nárast o 7,3 percentuálneho bodu. Západné Slovensko nasleduje s nárastom o 6,3 percentuálneho bodu. Bratislavský kraj si viedol relatívne dobre s nárastom len o 2,7 percentuálneho bodu.

Stredné Slovensko zostalo takmer bez zmeny, čo však nie je dôvod na radosť. Situácia sa tam nezhoršila, ale ani nezlepšila. Porovnanie s obdobím rokov 2015 až 2020 ukazuje dramatický obrat. Vtedy totiž všetky regióny zaznamenali pokles rizika chudoby, no to už je minulosť.

Príjmy ako hlavný problém

Centrálna banka analyzovala chudobu pomocou indikátora AROPE. Ten rozdeľuje chudobu do troch kategórií. Prvá kategória zahŕňa príjmovú chudobu – ľudí, ktorí žijú v domácnostiach s príjmom nižším ako 60 % mediánu národného disponibilného príjmu.

Druhá kategória predstavuje závažnú materiálnu a sociálnu depriváciu. Tretia kategória zahŕňa veľmi nízku intenzitu práce. Najvýraznejšie postihuje Slovákov práve príjmová chudoba. Ľudia jednoducho nemajú dostatok peňazí na dôstojný život.

Materiálna deprivácia a nízka intenzita práce predstavujú menší problém. Výsledky jasne ukazujú, že primárnym problémom sú nízke príjmy. Ľudia pracujú, ale zarábajú málo. Slovensko čelí relatívnej chudobe, nie absolútnej.

Aké sú hlavné príčiny?

Od roku 2020 sa zhoršili dve z troch dimenzií chudoby. Príjmová chudoba vzrástla spolu s materiálnou a sociálnou depriváciou. Veľmi nízka intenzita práce zostala stabilná. Zaujímavý je však vývoj pred rokom 2020.

Medzi rokmi 2015 a 2020 sa materiálna deprivácia znižovala. No príjmovú chudobu sa vtedy výrazne znížiť nepodarilo. Situácia naznačuje, že ľudia mali viac vecí, ale ich príjmy rástli pomaly. Po roku 2020 sa aj tento pokrok stratil.

Národná banka Slovenska pravidelne mapuje bariéry dlhodobého rastu. Medzi hlavné problémy patrí nízka produktivita práce, nedostatok inovácií a starnutie populácie. Tieto faktory ovplyvňujú účinnosť menovej politiky a manévrovací priestor centrálnej banky.

Čo nás čaká?

Trend rastúcej chudoby predstavuje vážnu výzvu. Slovensko musí riešiť nielen príjmovú chudobu, ale aj regionálne rozdiely. Východ a západ krajiny potrebujú osobitnú pozornosť. Bratislavský kraj síce dosahuje lepšie výsledky, no ani tam sa situácia nezlepšuje.

Riešenie vyžaduje komplexný prístup. Musíme zvýšiť produktivitu, podporiť inovácie a vytvoriť lepšie pracovné príležitosti. Regionálna politika musí zohľadniť špecifiká jednotlivých oblastí. Východné Slovensko potrebuje iné riešenia ako západ.

Chudoba nie je len ekonomický problém. Ovplyvňuje sociálnu kohéziu, zdravie obyvateľstva a budúcnosť krajiny. Každý piaty človek žijúci v riziku chudoby znamená obrovskú stratu ľudského potenciálu a Slovensko si takúto stratu nemôže dovoliť.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti