Vedci objavili vyše 30-tisíc nových druhov života. Expedícia preskúmala najhlbšie časti oceánu

Hovorí sa, že vieme viac o povrchu Mesiaca než o dne oceánu. Práve preto sa japonská výprava Ring of Fire Expedition rozhodla preskúmať najhlbšie priepasti planéty, miesta, kam sa len málokto odváži.

Tím vedcov sa v trojici pilotovaných ponoriek ponoril do tzv. hadálnej zóny, teda do hĺbky medzi 6 939 až 9 775 metrov pod hladinou. Výskum sa uskutočnil v troch subdukčných priekopách – Japonskej, Rjúkjú a Izu-Ogasawara – a priniesol bezprecedentný pohľad na život v najtemnejších hĺbkach oceánu, píše portál IFL Science. 

Vedci počas expedície zaznamenali takmer 30 000 organizmov, čo predstavuje jednu z najrozsiahlejších priamych dokumentácií života v hadálnej zóne v histórii.

Ako uviedla hlavná autorka štúdie a výskumná pracovníčka Minderoo-UWA Deep-Sea Research Centre dr. Denise Swanborn, „táto práca predstavuje jeden z najpodrobnejších prieskumov biodiverzity a biotopov hadálnej zóny, aký bol doteraz vykonaný“.

Ako zemetrasenia a sedimenty formujú život v hĺbkach

Doteraz väčšina poznatkov o týchto hĺbkach pochádzala z nehybných pristávacích modulov alebo zo vzoriek získaných vlečnými sieťami, ktoré neposkytovali reálny obraz o živote v prirodzenom prostredí. Tentoraz sa však vedcom podarilo pozorovať organizmy priamo tam, kde žijú.

Swanborn vysvetlila, že výskum umožnil spojiť výskyt jednotlivých druhov s rôznymi faktormi, ako sú hĺbka, prísun živín či tvar morského dna.

zdroj: onlinelibrary.wiley.com

„Zistili sme, že rozdiely medzi jednotlivými priekopami súvisia s veľkoplošnými faktormi, no v rámci jednej priekopy zohráva kľúčovú úlohu aj tzv. historické seizmické narušenie – teda zemetrasenia, zosuvy pôdy či vírenie sedimentov,“ uviedla. Tieto procesy podľa nej vytvárajú rôzne biologické spoločenstvá aj v priekopách rovnakej hĺbky.

Vedci zároveň upozornili, že sklon dna a typ terénu majú významný vplyv na miestnu biodiverzitu. Hadálne priekopy sú tak akýmsi „živým archívom“ geologických a biologických zmien, kde sa dá doslova čítať história pohybov Zeme.

zdroj: onlinelibrary.wiley.com

Stretnutia s tvormi z iného sveta

Počas ponorov vedci zaznamenali množstvo fascinujúcich a neznámych druhov. Medzi najpozoruhodnejšie patrilo objavenie rozsiahlej lúky morských ľalií, crinoidov, a to až v hĺbke 9 100 metrov.

V hĺbke 7 500 metrov sa im zasa podarilo nakrútiť celé húfy morských uhoriek z rodu Elpidia a o niečo vyššie, v hĺbke 7 300 metrov, elegantne plávajúce ryby Pseudoliparis s krídlovitými plutvami.

„Každý ponor priniesol niečo nové,“ hovorí Swanborn. „Jednou z mojich hlavných výskumných tém je prepojenie medzi biológiou a environmentálnymi podmienkami, ktoré formujú tieto miesta. Možnosť pracovať s videozáznamami z hadálnych hĺbok je výnimočná – takéto dáta sú stále neuveriteľne vzácne.“

Získané zábery, zverejnené aj v odbornom časopise Journal of Biogeography, odhaľujú svet, ktorý pôsobí ako z inej planéty – temné prostredie s tlakom tisícnásobne väčším než na hladine, no plné života, ktorý sa prispôsobil extrémnym podmienkam.

Náročná výprava aj ľudský rozmer

Expedícia nebola len vedeckou, ale aj logistickou výzvou. Swanborn priznala, že „takéto výpravy si vyžadujú obrovskú koordináciu v príprave aj samotnej realizácii a každý člen posádky – či už na palube alebo na pevnine – hrá dôležitú úlohu“.

Vedci trávili dlhé hodiny prezeraním videozáznamov z ponorov, pričom vedomie, že patria medzi prvých ľudí, ktorí tieto miesta videli na vlastné oči, označili za neopísateľný zážitok.

Expedícia Ring of Fire tak potvrdila, že aj v 21. storočí zostáva veľká časť našej planéty neprebádaná. Každý nový ponor prináša nielen poznatky o živote v extrémnych podmienkach, ale aj lepšie pochopenie toho, ako je planéta prepojená – od pohybov tektonických dosiek až po mikroskopické organizmy v najhlbších priekopách sveta.

Čítaj viac z kategórie: Veda a vesmír