Slovensko rajom daňových podvodníkov? Novela zákona dala stopku vyšetrovaniu viac ako 2000 finančných káuz

Niektoré prípady daňových únikov sa ešte nedávno mohli dostať pred súd. Dnes už mnohé z nich skončia bez rozsudku. Opozícia tvrdí, že údaje z prokuratúry ukazujú, že spravodlivosť mohla dobehnúť ešte stovky podvodníkov, keby neprišla novela Trestného zákona.

Po zmene legislatívy sa podľa zverejnených čísel viac ako 2100 prípadov krátenia dane, poistného alebo daňových podvodov už nedostane pred súd. O téme informoval web tvnoviny.sk.

Tisíce prípadov bez súdu

Z týchto prípadov necelú polovicu zastavili až po tom, ako sa začalo trestné konanie. V ďalších viac ako 300 prípadoch už dokonca boli vznesené obvinenia, no aj napriek tomu sa veci ďalej na súde riešiť nebudú.

Dôvodom sú nové hranice

Podľa prokuratúry je dôvodom najmä zvýšenie hraníc škody alebo zníženie trestných sadzieb. Práve tieto zmeny mali podľa nej zásadný vplyv na to, že sa časť daňových trestných činov po novom „nevojde“ do režimu, ktorý by umožnil pokračovať až pred súd.

Téma sa dostáva na povrch aj v čase, keď štát priznáva, že na DPH minulý rok vybral oproti rozpočtu takmer o miliardu eur menej. Podľa expertov majú na tomto výsledku nezanedbateľný podiel aj daňové úniky.

Výbory sa ani nezačali

Opozícia pre tieto čísla vo štvrtok (12. 2.) ráno zvolala mimoriadne rokovanie finančného výboru. Rokovanie sa však skončilo už po niekoľkých sekundách, pretože poslanci koalície neprišli a výbor nebol uznášaniaschopný, dodáva web tvnoviny.sk.

Popoludní sa opozícia pokúsila o druhý pokus, tentoraz na brannobezpečnostnom výbore. Výsledok bol rovnaký.

„Ak z odborných debát vzíde to, že nám to robí problém, tak je namieste sa baviť o tom, aby sme to opravili,“ uviedol Richard Glück zo Smeru.

Žilinka ide na Ústavný súd

Kým opozícia poukazuje na konkrétne čísla z prokuratúry, téma novely Trestného zákona sa posúva aj do ďalšej roviny. Tentoraz už nejde len o politické výbory, ale aj o Ústavný súd. O podobných výhradách sme informovali už na konci roka.

Generálny prokurátor Maroš Žilinka v tom čase oznámil, že sa pre novelu Trestného zákona obráti na Ústavný súd SR. Podá návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov.

Novela Trestného zákona opätovne zavádza pravidlo „trikrát a dosť“ pri drobnej krádeži. Zároveň rozšírila skutkovú podstatu trestného činu marenia volebnej kampane, a to aj v súvislosti s konaním „cudzej moci“.

Do legislatívy pribudla aj trestná zodpovednosť „za popieranie alebo spochybňovanie povojnových dokumentov k usporiadaniu pomerov po druhej svetovej vojne na Slovensku“.

Zmeny aj pri kajúcnikoch

Súčasťou novely je aj úprava inštitútu spolupracujúcich obvinených, teda tzv. kajúcnikov. Parlament o novele rokoval v skrátenom legislatívnom konaní. Legislatívu podpísal prezident Peter Pellegrini a väčšina ustanovení už nadobudla účinnosť.

Žilinka kritizoval trestnú novelu už počas legislatívneho procesu. Za škodlivé označil najmä zmeny v Trestnom poriadku, ktoré novela obsahuje.

Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD) však novelu obhajuje. Tvrdí, že neprináša revolúciu, ale zdravý rozum a právnu logiku, pričom princípy spravodlivosti podľa neho zostávajú zachované.

Argumentuje aj tým, že novela nezrušila inštitút spolupracujúceho obvineného, neoslabila boj proti korupcii, nespôsobuje kolaps vyšetrovaní, ale naopak posilňuje kvalitu dokazovania a dôveryhodnosť súdnych rozhodnutí. Reakcie opozície v súvislosti so schválenými zmenami označil za veľký cirkus.

Opozičné strany a hnutia naopak tvrdia, že legislatíva rieši problémy „mafie“ a má podľa nich zaručiť beztrestnosť ľuďom, ktorí páchajú hrubú trestnú činnosť.

Čítaj viac z kategórie: Hlavné správy a aktuality