Nemusíš behať ani makať vo fitku. Taliani prisahajú na „passeggiatu“, ktorá prospieva telu aj hlave

Existuje druh pohybu, ktorý nevyžaduje športové hodinky, drahú permanentku ani disciplínu vojaka, no napriek tomu dokáže výrazne prospieť telu aj hlave.

Nemusíš pri ňom prekonávať vlastné limity, práve naopak. Jeho sila spočíva v tom, že ťa nenápadne spomalí. V Taliansku má tento jednoduchý rituál dokonca vlastné meno. Volá sa passeggiata.

Čo je passeggiata a prečo ju Taliani milujú

Názov passeggiata pochádza z talianskeho slovesa passeggiare, čo v preklade znamená kráčať alebo prechádzať sa. Stačí teda len zavrieť notebook, odložiť telefón, obuť si pohodlné topánky a po večeri vyjsť von. Ak sa však na to pozrieme hlbšie, nejde len o presun z jedného miesta na druhé.

„Je to menej o fitnesse a viac o bytí v prítomnosti. Ako súčasť talianskeho života sa rodiny večer prechádzajú mestom, aby sa neformálne porozprávali so susedmi a priateľmi,“ hovorí osobná trénerka Carol Teteak pre portál Parade.

Zároveň zdôrazňuje ešte jednu dôležitú vec. „Aby sme sa cítili čo najlepšie, musíme sa starať o fyzické aj mentálne zdravie. Viac sa hýbať, optimalizovať výživu, dobre spať, praktizovať všímavosť a zostať sociálne prepojení — to všetko sú kľúčové prvky, ktoré pomáhajú znižovať stres a podporovať duševné zdravie,“ hovorí.

Veľká zmena nemusí začať veľkým plánom. Niekedy stačí len jednoducho vstať a vyjsť von. „Verím, že to pretrváva ako trvalý životný rituál, pretože podporuje základné ľudské potreby socializácie a spojenia s komunitou, a zároveň prospieva duševnému aj fyzickému zdraviu, “ dodáva Teteak.

Už žiadne nafukovanie a ťažoba po jedle

Passeggiata má na telo veľký vplyv, a to najmä vtedy, keď si ju dopraješ po jedle. Krátka prechádzka pomáha svalom využiť časť glukózy z krvi a môže zmierniť prudké výkyvy cukru, ktoré prichádzajú po jedle.

Zaujímavé zistenia priniesla randomizovaná štúdia u ľudí s diabetom 2. typu. Účastníci skúšali dve stratégie. Jedna skupina absolvovala 30 minút chôdze počas dňa, druhá 10 minút chôdze po každom hlavnom jedle.

Obe možnosti spĺňali odporúčania pre pohyb, no chôdza po jedle znížila postprandiálnu glykémiu výraznejšie. Najväčší rozdiel sa ukázal po večeri, keď ľudia prijali najviac sacharidov. Autori preto navrhli, aby odborné odporúčania jasnejšie zdôrazňovali pohyb po jedle, najmä po jedlách bohatých na sacharidy.

Passeggiata však nepôsobí iba na cukor v krvi. Mnohí ľudia ju milujú aj preto, že im po večeri uľaví od ťažoby, plnosti a nafukovania. „Prínosy chôdze spočívajú v tom, že jedlo sa efektívnejšie posúva tráviacim systémom. Vďaka tomu ho telo dokáže lepšie spracovať,“ hovorí osobná trénerka Carly Harvey.

Prechádzka prospieva aj mozgu

Po dni plnom správ, termínov, obrazoviek a rozhodnutí si mozog potrebuje nejaký čas oddýchnuť. Aj tu ukazuje passeggiata svoju silu. „Mentálne prínosy passeggiaty sú obrovské. Dávajú mozgu čas vypnúť, zostať prítomný so svojimi myšlienkami alebo sa spojiť s priateľmi a rodinou cez rozhovory počas chôdze,“ hovorí Harvey.

Na passeggiate je tiež krásne to, že človeka nenápadne vytiahne z izolácie. Môžeš vziať partnera, dieťa, kamaráta, či niekoho, komu si sa dlho neozval. Harvey pripomína, že práve obyčajná prechádzka vytvára priestor na kontakt s rodinou a priateľmi, ktorý technológie v posledných rokoch oslabili.

Svetová zdravotnícka organizácia upozorňuje, že osamelosť sa týka približne každého šiesteho človeka na svete a súvisí s vyšším rizikom depresie, kardiovaskulárnych ochorení, cukrovky, kognitívneho úpadku aj predčasného úmrtia. Sociálne spojenie teda nepredstavuje iba malý bonus k zdravému životu. Je jeho súčasťou.

„Verím, že passeggiata pretrváva ako trvalý rituál, pretože podporuje základné ľudské potreby socializácie a spojenia s komunitou, a zároveň prospieva duševnému aj fyzickému zdraviu,“ uzatvára Teteak.

Čítaj viac z kategórie: Wellbeing