Z 1,19 na 2,44 miliardy eur: Náklady na štátny dlh Slovenska sa zvýšia viac ako dvojnásobne (ODBORNÍK)

Slovensko bude na svoj dlh míňať čoraz viac. Kým v roku 2024 dosiahli náklady na správu štátneho dlhu 1,19 miliardy eur, v roku 2027 majú podľa návrhu rozpočtu vzrásť na 2,44 miliardy eur. Za tri roky tak pôjde o viac ako dvojnásobok. Vyšší účet za dlh pritom znamená miliardy eur, ktoré štát nemôže použiť na iné oblasti.

Rastúce náklady prichádzajú v čase, keď štát naďalej hospodári s výrazným deficitom. Návrh rozpočtu na budúci rok počíta so schodkom 4,94 % HDP, teda približne 7,4 miliardy eur. Vláda nové dane v rozpočte nezavádza a zdôrazňuje zachovanie sociálneho štandardu.

Ekonóm Finaxu Patrik Kindl však upozorňuje, že pri pohľade na verejné financie nestačí sledovať iba výšku deficitu. Dôležité je aj to, na čo štát peniaze používa a či vytvára podmienky na znižovanie dlhu v ďalších rokoch. Práve kombinácia rastúceho dlhu, vyšších nákladov na jeho obsluhu a štruktúry štátnych výdavkov podľa neho predstavuje problém, ktorý sa bude riešiť čoraz drahšie.

Porastie dlh aj deficit

Jedným z dôvodov, prečo bude účet za štátny dlh ďalej rásť, je pretrvávajúci vysoký deficit. Strednodobý fiškálny plán Slovenska počítal so znížením deficitu na 3 % HDP v roku 2027. Aktuálny návrh rozpočtu však ráta so deficitom 4,94 % HDP.

„Rozpočet na rok 2027 tak nepredstavuje skutočnú snahu o ozdravenie verejných financií. Je to bezpečný rozpočet bez nepopulárnych opatrení pred voľbami. Nové dane nezavádza, pričom výdavky ďalej rastú,“ hodnotí Kindl.

Ministerstvo financií situáciu interpretuje inak. Rozpočet označuje za kompromis, ktorý zachováva sociálny štandard, nezvyšuje dane a podľa rezortu rešpektuje fiškálne pravidlá EÚ. Zachovať chce napríklad 13. dôchodky či energopomoc.

Rozdiel medzi príjmami a výdavkami však zostáva výrazný. Podľa Kindlovej analýzy majú celkové výdavky v roku 2027 medziročne vzrásť o viac ako 1,2 miliardy eur, zatiaľ čo príjmy len o 73 miliónov eur. Vyšší deficit následne zvyšuje potrebu štátu financovať svoje výdavky dlhom. A čím väčší objem dlhu musí Slovensko financovať alebo refinancovať, tým väčšiu úlohu v rozpočte zohrávajú náklady na jeho obsluhu.

Slovensko míňa viac, investície však zaostávajú

Kindl upozorňuje najmä na štruktúru výdavkov: „Z každého nového eura výdavkov v roku 2027 ide podstatne väčšia časť na bežnú spotrebu štátu a sociálne transfery ako na tvorbu nového majetku.“

Tento problém vidí aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Podľa jej údajov boli verejné investície Slovenska mimo eurofondov a obrany v roku 2025 oproti priemeru krajín V3 nižšie o 1,2 percentuálneho bodu HDP, čo predstavovalo približne 1,6 miliardy eur.

Rozdiel medzi investíciami a bežnou spotrebou pritom nie je iba účtovný. Investícia do infraštruktúry či vzdelávania môže podporiť budúci výkon ekonomiky. Peniaze minuté na aktuálnu spotrebu takýto efekt spravidla neprinášajú.

Veľkú časť rozpočtu tvoria sociálne výdavky. Sociálna poisťovňa má v roku 2027 minúť 15,5 miliardy eur, o 400 miliónov viac ako v schválenom rozpočte na rok 2026. Z toho 13,7 miliardy eur majú tvoriť dôchodkové dávky.

Účet za dlh rastie

Jedno z najvýraznejších čísel nájdeme pri nákladoch na štátny dlh. Kým v roku 2024 predstavovali 1,19 miliardy eur, na rok 2027 rozpočet počíta s položkou v objeme 2,44 miliardy eur. Rastúci dlh tak postupne ukrajuje väčšiu časť peňazí, ktoré by štát mohol použiť inde.

RRZ zároveň upozorňuje, že verejný dlh sa nachádza v najvyššom sankčnom pásme dlhovej brzdy. Podľa jej aktuálneho hodnotenia by bez ďalších opatrení mohol v roku 2029 dosiahnuť 71,8 % HDP. Ak by vláda prijala dodatočné opatrenia, ktoré aktuálny rozpočet neobsahuje, dlh by podľa RRZ mohol dosiahnuť 69,6 % HDP.

Čo to znamená pre bežnú domácnosť?

Vysoký štátny dlh nepocítime v peňaženke zo dňa na deň. Ak však štát dlhodobo míňa viac, ako vyberie, priestor na riešenie problému sa zužuje.

„Čím neskôr príde ozdravenie verejných financií, tým bude pravdepodobne bolestivejšie. Môže prísť v podobe vyšších daní, škrtov alebo vyšších nákladov na obsluhu dlhu, ktoré vytláčajú iné výdavky,“ upozorňuje Kindl.

Pre domácnosti z toho vyvodzuje praktické odporúčanie: nespoliehať sa pri svojej finančnej budúcnosti iba na štát. „O to dôležitejšie je budovať si vlastnú finančnú rezervu a dlhodobo si sporiť na dôchodok a nespoliehať sa len na štát,“ dodáva ekonóm.

Rast štátneho dlhu teda nie je iba témou ekonómov. Ak štát potrebuje čoraz viac peňazí na úroky a zároveň odkladá stabilizáciu verejných financií, v ďalších rokoch môže mať menej priestoru na služby, investície či sociálne výdavky. A práve preto má stav verejných financií význam aj pre naše osobné financie.