„Rusko sa snaží zastrašiť Európu, Kaliningrad je ich poslednou kartou,“ Romancov odhaľuje zúfalý plán Moskvy

Za hranicou: Michael Romancov

Moskva sa opäť raz vracia k svojej osvedčenej, no mimoriadne nebezpečnej geopolitickej zbrani, ktorou je otvorené jadrové zastrašovanie a vydieranie západných partnerov. Tentoraz sa zámienkou na stupňovanie napätia stala ruská pobaltská exkláva Kaliningrad, teda územie vtesnané priamo medzi dvoch členov Severoatlantickej aliancie a Európskej únie. Z Kremľa zaznelo varovanie adresované celej Európe, že v prípade akejkoľvek blokády tohto územia počíta ruská vojenská a jadrová doktrína s okamžitou jadrovou odpoveďou. V relácii Za hranicou portálu Startitup situáciu podrobne analyzoval politický geograf a publicista Michael Romancov, ktorý rozobral skutočné pohnútky ruskej administratívy a vysvetlil, prečo je potrebné vnímať tieto hrozby s chladnou hlavou, no zároveň v širokom kontexte celkovej stratégie Moskvy.

Tri scenáre Moskvy v pokračujúcej vojne

Podľa Michaela Romancova je nutné vnímať súčasné správanie Moskvy cez optiku piateho roku vojny na Ukrajine. Ruská administratíva v tomto období operuje s tromi základnými scenármi či variantmi, ktoré sa pokúša za každú cenu realizovať. Prvou, stále dominantnou a najdôležitejšou zložkou ruského snaženia je pokračujúca snaha zničiť Ukrajinu ako samostatný a funkčný štát. Druhým cieľom Kremľa je pokus podplatiť a získať na svoju stranu Spojené štáty, zatiaľ čo tretím nemenným pilierom ruskej stratégie zostáva úsilie zastrašiť a paralyzovať Európu. Práve aktuálne vyostrené dianie okolo Kaliningradu a s ním spojené jadrové vyhlásenia priamo zapadajú do druhého a tretieho menovaného scenára.

Pokiaľ ide o vzťah k Washingtonu, Moskva sa dlhodobo a veľmi intenzívne usiluje o priame rokovania o problematike strategických jadrových zbraní výlučne na bilaterálnej úrovni. Ruské vedenie sa zásadne bráni tomu, aby sa rovnocennou súčasťou týchto rozhovorov stala Čína, pretože si naplno uvedomuje klesajúcu váhu svojej vlastnej pozície. Skutočnosť, že Ruská federácia disponuje najväčším jadrovým arzenálom na svete, predstavuje v podstate jednu z úplne posledných objektívne silných kariet, ktoré ešte môže v systéme medzinárodných vzťahov hrať. Ruskí stratégovia si veľmi dobre uvedomujú, že akonáhle vnesú do hry jadrové zbrane, reakcia zo strany Spojených štátov sa skôr či neskôr dostaví. Zároveň platí, že vyhrážanie sa použitím jadrového arzenálu, hoci formálne zabalené do litery oficiálnej doktríny, je presne tým nástrojom, ktorý Moskve pomáha plniť tretí cieľ, ktorým je šírenie strachu a neistoty v celej Európe.

Hrozí priamy vojenský stret NATO a Ruska?

Na stole je preto otázka, či by v prípade skutočne vyhroteného konfliktu medzi Ruskom a Severoatlantickou alianciou bola blokáda Kaliningradu niečím, čo by NATO reálne chcelo a mohlo urobiť. Michael Romancov sa nedomnieva, že by priamy vojenský konflikt medzi Ruskom a alianciou ako celkom bol v tomto okamihu bezprostredne na programe dňa. Rusko by však bolo nesmierne spokojné a dosiahlo by strategický úspech, keby sa mu podarilo alianciu znevierohodniť v očiach jej vlastných členov aj sveta. Hlavným cieľom Kremľa je preukázať, že základný pilier kolektívnej obrany zakotvený v Článku 5 Washingtonskej zmluvy je v krízovej situácii nefunkčný a že spojenci neprídu na pomoc. Kremeľ sa o to pokúša už dlhé roky, hoci zatiaľ neúspešne. Ak by však napriek tomu došlo k rozsiahlemu vojenskému konfliktu, Romancov predpokladá, že aliancia by sa pokúsila situáciu na baltskom pobreží využiť vo svoj prospech a Kaliningradská oblasť by sa logicky stala miestom, kde by sa NATO pokúsilo realizovať svoju celkovú prevahu.

Strategická hodnota a zraniteľnosť Kaliningradu

Zároveň sa prirodzene vynára otázka, prečo je pre Moskvu Kaliningrad natoľko citlivý, že kvôli nemu neváha operovať jadrovým armagedonom. Z pohľadu ruskej obrannej doktríny je v podstate úplne jedno, o ktorú konkrétnu časť ruského územia by išlo, pretože Kremeľ dlhodobo deklaruje, že akýkoľvek pokus cudzieho agresora o zmocnenie sa ktorejkoľvek časti ich územia oprávňuje štát použiť jadrové zbrane. Špecifická výnimočnosť Kaliningradskej oblasti však spočíva v jej polohe. Ide o územie zaklinené priamo medzi Litvu a Poľsko, teda dvoch pevných členov aliancie aj Európskej únie. Vďaka tomu, že stále fungujú medzinárodné dohody o tranzite, môžu ruské vlaky jazdiť cez Bielorusko a následne cez územie Litvy priamo do Kaliningradu. Táto skutočnosť zásadným spôsobom ovplyvňuje bezpečnostnú situáciu v celej Európe a zabezpečuje trvalú a širokú ruskú prítomnosť v baltskom priestore.

Kaliningradská oblasť slúži Moskve ako mohutne militarizovaná predsunutá základňa. Zbraňové systémy, ktoré tam má Rusko rozmiestnené, umožňujú veľmi efektívne cieliť na strategickú infraštruktúru a kľúčové body v celom priestore severozápadnej Európy. Ruská armáda tu prevádzkuje sofistikované radarové stanice a sledovacie zariadenia, vďaka ktorým podrobne monitoruje leteckú aj námornú prevádzku v širokom okolí. Rovnako odtiaľto dokáže kontrolovať, zaznamenávať a v prípade potreby aj cielene rušiť vysielanie európskych radarov a komunikačných systémov aliančných krajín. Celá táto komplexná vojenská infraštruktúra robí z Kaliningradu pre Kremeľ neoceniteľnú výhodu. Z toho dôvodu sa Moskva pri akejkoľvek diskusii o obmedzení prístupu k tejto enkláve okamžite uchyľuje k agresívnej rétorike a hrozí použitím tých najničivejších zbraní, aké má k dispozícii.

Pre viac rozhovorov so zaujímavými osobnosťami sleduj aj ďalšie epizódy Za hranicou.