Riziko rakoviny môžeš znížiť pohybom: Vedec a odborník na cvičenie onkologických pacientov prezradil dôležité pravidlo

Pravidelný pohyb pomáha znižovať riziko niektorých nádorových ochorení a môže byť dôležitou súčasťou starostlivosti aj po diagnóze. O tom, čo dnes vieme o pohybe a onkologickej prevencii, sme sa rozprávali s vedcom, pedagógom a odborníkom na cvičenie onkologických pacientov Viktorom Olivom.

V rozhovore pre Startitup vysvetlil, pri ktorých druhoch rakoviny zohráva fyzická aktivita významnejšiu úlohu, koľko pohybu odborníci odporúčajú a prečo sa podľa neho oplatí venovať pozornosť aj silovému tréningu.

Startitup sa spojil s pacientskou organizáciou NIE RAKOVINE. Október je totiž celosvetový mesiac povedomia o rakovine prsníka. A práve prostredníctvom tzv. Ružového októbra pripomíname Slovenkám, že na zdraví, včasnom záchyte a podpore žien s rakovinou prsníka skutočne záleží. Kampaň organizácie – PINK OKTÓBER 2026 – Každá stužka nesie príbeh, zároveň pripomína význam včasného záchytu a podpory žien počas liečby aj po nej.  

Pohyb pomáha pri týchto druhoch rakoviny

Fyzická aktivita patrí medzi dôležité súčasti zdravého životného štýlu. Podľa Viktora Olivu však jej význam nespočíva iba v udržiavaní telesnej hmotnosti alebo zlepšovaní kondície. Vedecké poznatky poukazujú aj na súvislosť medzi pravidelným pohybom a výskytom niektorých nádorových ochorení.

„Vo viacerých epidemiologických štúdiách bola pozorovaná asociácia medzi vyššou mierou fyzickej aktivity vo voľnom čase a zníženým rizikom viacerých druhov nádorových ochorení. Teda ľudia, ktorí sú v bežnom živote fyzicky aktívnejší, majú nižšie riziko viacerých druhov nádorových ochorení v porovnaní s tými, ktorí sú menej aktívni,“ vysvetľuje Oliva.

Nie pri všetkých diagnózach však vedci pozorujú rovnakú súvislosť. Odborník upozorňuje na niekoľko častých ochorení, pri ktorých výskumy identifikovali vzťah medzi fyzickou aktivitou a rizikom ich vzniku: „Poznatky o ochrannom účinku pohybu sú najmä pri rakovine prsníka, hrubého čreva, sliznice maternice, pľúc, pečene a obličiek. Všetky tieto nádorové ochorenia sú zároveň v populácii veľmi časté.“

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Viktor Oliva, PhD. | Exercise as Medicine (@viktor.oliva.phd)

Zároveň však upozorňuje, že jednotlivé diagnózy nemožno posudzovať rovnako. Aj jeden druh rakoviny môže zahŕňať množstvo podtypov, pri ktorých sa líši význam genetických a iných faktorov. Pri niektorých z nich môže mať genetická predispozícia zásadný význam.

To však neznamená, že aktívny životný štýl nemá význam. Rovnako by bolo nesprávne predpokladať, že pravidelné cvičenie predstavuje záruku, že človek rakovinu nikdy nedostane.

„Pravidelný pohyb patrí medzi návyky, ktorými môžeme ovplyvniť riziko niektorých druhov rakoviny. Pri jednotlivých diagnózach sa však sila dôkazov líši. Aj človek, ktorý pravidelne cvičí, môže dostať rakovinu. Ochorieť neznamená, že sa o seba nestaral. Riziko ovplyvňujú vek, dedičnosť a ďalšie okolnosti, ktoré nemáme úplne pod kontrolou. Nikdy som netvrdil, že ľudia, ktorí sú fyzicky aktívni, nemôžu dostať rakovinu. Je však oveľa väčšia šanca, že tí, ktorí sú telesne zdatnejší a fyzicky aktívnejší, budú mať vyššiu šancu na vyliečenie a lepšiu prognózu,“ dodáva.

Fyzicky aktívnejší ľudia mali pri vybraných nádoroch takmer o 30 % nižšie riziko

Ako výrazne môže pohyb súvisieť s rizikom rakoviny? Oliva poukazuje na štúdiu publikovanú v roku 2025 v časopise British Journal of Sports Medicine, ktorý pracoval s údajmi od 85-tisíc účastníkov.

Vedci pritom nevychádzali iba z toho, koľko pohybu ľudia sami uvádzali v dotazníkoch. Ich fyzickú aktivitu sledovali aj pomocou zariadení, ktoré zaznamenávajú pohyb: „Vedci zistili, že tí, ktorí boli najviac fyzicky aktívni, mali v porovnaní s najmenej aktívnymi takmer o 30 % nižšie relatívne riziko tých nádorových ochorení, ktoré už predchádzajúce štúdie identifikovali ako ochorenia súvisiace s pohybovou aktivitou.“

Dôležité je, že uvedené číslo sa nevzťahuje automaticky na všetky druhy rakoviny. Ide o porovnanie skupín ľudí pri vybraných nádorových ochoreniach, pri ktorých výskumy identifikovali súvislosť s fyzickou aktivitou.

Keďže išlo o pozorovaciu štúdiu, sama osebe nedokazuje, že celý rozdiel spôsobil pohyb. Výsledok tiež nie je prísľubom konkrétneho zníženia rizika pre jednotlivca.

Koľko pohybu týždenne odporúčajú odborníci

Jednou z praktických otázok je, koľko času by mal človek venovať pohybu, aby sa jeho zdravotné prínosy začali prejavovať. Oliva odkazuje na odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie. Tie kombinujú pravidelnú pohybovú aktivitu strednej až vysokej intenzity so silovým tréningom.

„Počas týždňa by sme mali nazbierať 150 až 300 minút aeróbnej fyzickej aktivity strednej intenzity týždenne (napríklad svižnej chôdze) alebo 75 až 150 minút aktivity vysokej intenzity, prípadne kombináciu oboch, a k tomu pridať ešte dva silové tréningy zamerané na posilnenie všetkých hlavných svalových skupín. Už toto je veľmi efektívne z hľadiska znižovania rizika viacerých druhov nádorových ochorení,“ hovorí odborník.

Strednú intenzitu možno orientačne spoznať tak, že sa zrýchli dych a človek ešte dokáže hovoriť v celých vetách, ale už by nedokázal pohodlne spievať. Pri vysokej intenzite zvyčajne zvládne len niekoľko slov bez prestávky na nádych.

„150 minút môže byť napríklad päť polhodinových svižných prechádzok za týždeň. Aktivitu však môžeme rozdeliť aj do kratších úsekov. Ak sa niekto doteraz hýbal málo, má zmysel začať s tým, čo zvládne, a postupne pridávať,“ odporúča Oliva.

Zdravotné prínosy sa nezačínajú až po dosiahnutí presnej hranice 150 minút. Aj menšie množstvo aktivity má význam. Viac pohybu môže priniesť ďalšie prínosy, záťaž však treba zvyšovať primerane kondícii a zdravotnému stavu. Posilňovanie pomáha rozvíjať a udržiavať svalovú silu. Môže zahŕňať cvičenie s vlastnou hmotnosťou, odporovými gumami alebo závažím.

Intenzita pohybu môže zohrávať významnú úlohu

Intenzívnejšia aktivita môže byť časovo úspornou súčasťou pohybového režimu. Zdravotný prínos však prináša aj svižná chôdza a ďalšie aktivity strednej intenzity. Výber má zohľadňovať kondíciu, zdravotný stav a to, čo človek dokáže pravidelne robiť.

„Kto začína, nemusí sa hneď púšťať do náročných tréningov. Dôležité je postupne si vytvoriť pravidelný pohybový režim. Pri sedavej práci pomáha využiť príležitosti na krátku chôdzu a nahrádzať časť sedenia pohybom,“ hovorí Oliva.

Oliva upozorňuje na výskum, ktorý sa zaoberal vzťahom medzi intenzitou pohybu a rizikom úmrtia na nádorové ochorenie. „Aj pre bežnú populáciu sa odporúča obmedzovať sedenie a sedavé správanie. Keď máme sedavé zamestnanie, mali by sme sedenie pravidelne prerušovať a snažiť sa nazbierať aspoň 150 minút fyzickej aktivity týždenne,“ dodal. Vysoko intenzívne aktivity podľa neho majú svoje miesto, nemali by však tvoriť celý pohybový režim.

U ľudí s diagnostikovaným nádorovým ochorením je zároveň dôležité prispôsobiť fyzickú aktivitu zdravotnému stavu a odporúčaniam ošetrujúceho tímu.

Pohyb má význam aj počas onkologickej liečby

Po diagnóze rakoviny sa ciele a dávkovanie cvičenia prispôsobujú liečbe a aktuálnemu stavu pacienta. Americká spoločnosť klinickej onkológie odporúča pravidelné aeróbne aj silové cvičenie počas aktívnej liečby s cieľom vyliečenia.

„Pacientovi môže cvičenie pomôcť udržať si výkonnosť a lepšie zvládať bežné činnosti. Program treba nastaviť podľa jeho možností a prípadných obmedzení v spolupráci s ošetrujúcim tímom a odborníkom na cvičenie onkologických pacientov,“ vysvetľuje odborník.

Pri niektorých diagnózach existujú aj dôkazy o zlepšení onkologických výsledkov. Randomizovaná štúdia CHALLENGE z roku 2025 zahŕňala 889 vybraných pacientov s rakovinou hrubého čreva po operácii a následnej chemoterapii. Skúmala trojročný štruktúrovaný pohybový program.

Odhadovaný podiel ľudí, ktorí po piatich rokoch žili bez návratu pôvodného ochorenia alebo vzniku nového primárneho nádoru, bol približne 80 %. V skupine, ktorá dostala iba edukačné materiály, to bolo 74 %.

Tí, ktorí absolvovali trojročný štruktúrovaný pohybový program, mali o 28 % nižšie riziko návratu pôvodného ochorenia alebo vzniku nového primárneho nádoru a o 37 % nižšie riziko úmrtia na akúkoľvek príčinu v porovnaní so skupinou, ktorá dostala iba spomínané edukačné materiály.

Tento výsledok sa týka konkrétnej skupiny pacientov a nemožno ho automaticky preniesť na všetky nádory či štádiá ochorenia. Cvičenie totiž podľa odborníka dopĺňa onkologickú starostlivosť a nenahrádza protinádorovú liečbu.

Rakovina v rodine neznamená, že životný štýl stráca význam

Genetická predispozícia patrí medzi faktory, ktoré človek svojím správaním nedokáže zmeniť. To však ešte neznamená, že každý, kto má v rodine výskyt rakoviny, nevyhnutne ochorie. Podľa Olivu závisí miera rizika od konkrétnej diagnózy a genetických zmien, ktoré človek zdedil. Pri opakovanom výskyte rakoviny prsníka či vaječníkov v rodine, najmä v mladšom veku, je vhodné poradiť sa s lekárom o genetickom poradenstve.

„Niektoré zdedené škodlivé varianty génov, napríklad BRCA1 a BRCA2, výrazne zvyšujú riziko rakoviny prsníka a ďalších nádorov. Ani ich prítomnosť však neznamená, že človek určite ochorie. V takých prípadoch to súvisí aj s možnosťou podstúpiť určité preventívne kroky,“ avizuje Oliva. 

Ako príklad uvádza ženy s veľmi vysokým rizikom rakoviny prsníka. V určitých prípadoch môžu po odbornom posúdení zvážiť aj preventívny chirurgický zákrok. „Pri potvrdenom vysokom riziku môže plán zahŕňať skoršie a intenzívnejšie vyšetrenia na včasný záchyt a u niektorých žien aj operáciu na zníženie rizika, napríklad preventívnu mastektómiu. Ide o individuálne rozhodnutie po odbornom poradenstve,“ vysvetlil. 

Zároveň zdôrazňuje, že pohyb má význam aj pre ľudí s dedičnou predispozíciou: „Pohyb má význam aj pre ľudí s dedičnou predispozíciou. Nemôžeme im však sľúbiť, že cvičením určite oddialia vznik rakoviny alebo sa jej vyhnú. Zdravé návyky majú dopĺňať odporúčanú starostlivosť, čo môže prispieť k lepšej prognóze, lepšiemu zvládaniu protinádorovej liečby a lepšej kvalite života.“

Pohyb pritom predstavuje len jednu časť širšej prevencie. Oliva pripomína aj ďalšie oblasti každodenného života: „Samozrejme, dôležité je aj stravovanie a pitný režim, manažment stresových situácií, medziľudské vzťahy, spánok a celkovo zdravý životný štýl.“