Byť nebinárny nie je „nová móda“. V strednej Európe takýchto ľudí uctievali pred tisíckami rokov

Najnovší výskum prináša do diskusií o histórii rodového poňatia prichádza nové a prekvapivé zistenia. Tie môžu dokonca prehodnotiť náš pohľad na to, ako sa formovali naše predstavy o pohlaviach už v prehistorických časoch.

Vedci počas analýzy viac ako 1 200 dávnych hrobov roztrúsených po siedmich lokalitách strednej Európy, prišli na to, že pojmy ako nebinárna rodová identita nemusia byť výlučne produktom súčasného moderného sveta. Štúdia bola publikovaná v časopise Cambridge Archaeological Journal.

Biologické pohlavie sa nezhodovalo s ich rodom

Koncept rodovej identity nemusí byť nevyhnutne založený na binárnej štruktúre biologického pohlavia. Nový výskum totiž naznačuje, že tomu tak mohlo byť už v prehistorických časoch. Autori najnovšej štúdie na to prišli po preskúmaní vyše 1 200 hrobov v siedmich archeologických lokalitách v strednej Európe.

Konštatujú, že až 10 percent týchto hrobov mohlo patriť jedincom s nebinárnou rodovou identitou. Vedci si uvedomujú, že výskum pravekého pohlavia vyvolal v posledných desaťročiach búrlivú diskusiu, pričom odbornú verejnosť zaujímalo, či praveké pohlavie binárnemu modelu vyhovovalo, alebo nie, a do akej miery. 

Nový prieskum ukázal krutú pravdu o Slovákoch. Dezinformácie nás úplne ovládli

Túto hádanku sa pokúšali vyriešiť skúmaním vzťahov medzi rodom a biologickým pohlavím medzi 1 252 ľuďmi z obdobia 5 500 až 1 200 pred naším letopočtom. Ide pritom o praveké bytosti, ktoré žili medzi starším neolitom a neskorou dobou bronzovou, uvádza IFL Science.

Biologické pohlavie bolo v každom prípade určené na základe osteologických analýz, pričom rod bol stanovený podľa typov daných hrobov. Vedci zistili, že sa na šiestich pohrebiskách nachádza pretrvávajúca menšina jedincov, ktorých určené biologické pohlavie sa nezhoduje s rodom, ktorý majú signalizovať ich hroby.

zdroj: TASR/Oliver Ondráš

Nebinárne osoby by mali byť uznané, chránené a uctievané

Ako príklad uvádzajú muža z pohrebiska v Nemecku, ktorý bol pochovaný s pokrývkou hlavy vyrobenou z ulít slimákov a iných predmetov, ktoré súviseli so ženským rodom. Na inom mieste bola zas biologicky ženská kostra pochovaná s mužskými predmetmi ako kamenná sekera, rybársky hák či kly diviaka.

Podľa autorky štúdie, doktorky Eleonore Pape, už historicky nemôžeme považovať nebinárne osoby za „výnimky“ z pravidla, ale skôr za „menšiny“, ktoré mohli formálne uznané, chránené a dokonca uctievané.

Biologické pohlavie a rodová identita sa zhodovali pri 26,5 percentách kostier, no v 2,9 percentách prípadov si odporovali. Pri zvyšných 70,6 percentách jednotlivcov nebolo možné určiť ich biologické pohlavie či rodovú identitu. 

Kam miznú tvoje peniaze? Známa autorka radí Slovákom, ako s pár trikmi ušetriť stovky eur

Autori štúdie zároveň dodávajú, že približne jeden z desiatich pravekých jedincov má ukazovatele biologického pohlavia a rodovej identity, ktoré sa nezhodujú. 

„Dospeli sme k záveru, že dostupné údaje aj napriek potenciálnym predsudkom podporujú hypotézu, že bol určitý stupeň rodovej odchýlky v pohrebnom obrade pravekých stredoeurópskych spoločností formálne akceptovaný,“ uvádzajú vedci.

Chybové rozpätia tradičných metód určovania pohlavia sa však podľa nich nedajú presne určiť. Skutočná veľkosť takzvanej „nebinárnej menšiny“ je preto stále neistá.