Klimatickú krízu má pomôcť vyriešiť „dehydratovanie“ stratosféry. Vedci však varujú pred dôsledkami

Vodná para predstavuje prirodzený skleníkový plyn podobne ako CO2 vznikajúci pri spaľovaní uhlia, ropy alebo zemného plynu. Experti z Národného úradu pre oceány a atmosféru spolu s tímom NASA preto predpokladajú, že odstránenie vodnej pary z atmosféry by mohlo zmierniť klimatické zmeny. Informovalo o tom AP News.

„Dehydratovanie“ stratosféry

Koncept „úmyselnej stratosférickej dehydratácie“ predstavuje najnovší prírastok k metódam, ktoré niektorí vedci považujú za poslednú možnosť v boji proti klimatickým zmenám. Geoinžinierstvo je často kritizované kvôli potencionálnym negatívnym dôsledkom a obvykle sa neprezentuje ako náhrada za snahu o zníženie uhlíkovej záťaže, ale skôr ako doplnok k redukcii emisií.

Joshua Schwarz, fyzik z NOAA a vedúci autor štúdie publikovanej v časopise Science Advances, zdôrazňuje, že momentálne nie sme v bode, kedy by bolo možné túto metódu zaviesť. „Je to skôr o prieskume možností pre budúcnosť a určení smerov výskumu,“ uviedol.

Hypoteticky by táto technika mohla fungovať tak, že by high-tech lietadlá vypúšťali častice (tzv. jadrá ľadu) vo výške približne 17 kilometrov, tesne pod stratosféru. Časť vodnej pary by potom kondenzovala na ľad a stratosféra by sa (aspoň čiastočne) „dehydratovala“. V súčasnosti však takáto technika nie je prakticky uskutočniteľná.

Podľa Schwarza by pri maximálnom nasadení, teda pri vypustení 2 ton týždenne, bolo možné odstrániť dostatočné množstvo vodnej pary na zníženie 5 % celkového otepľovania spôsobeného emisiami CO2 z fosílnych palív. Zároveň však zdôrazňuje, že to nie je riešenie, ktoré by malo nahradiť snahy o zníženie uhlíkových emisií.

Primárny problém

Zámerné manipulácie so zemskou atmosférou ako náprava klimatických zmien môžu podľa Andrewa Weavera, klimatológa z University of Victoria, vyvolať reťazec nových problémov. Podľa neho je oveľa zmysluplnejšie zaoberať sa počiatočným problémom, teda oxidom uhličitým.

Lynn Russell, atmosférická chemička z Scripps Institution of Oceanography, považuje tento nápad za hodný skúmania, avšak poukazuje na to, že štúdia „neponúka veľa odpovedí kvôli mnohým neistotám“.

Ako ďalej informovalo AP News, na environmentálnom zhromaždení OSN krajiny zvažujú uznesenie o modifikácii slnečného žiarenia, teda umiestňovania častíc do vzduchu, ktoré by odrážali slnečné svetlo a ochladzovali atmosféru, ako aj možné predpisy pre krajiny alebo spoločnosti, ktoré by sa na tom podieľali.

Inger Andersenová, výkonná riaditeľka Programu OSN pre životné prostredie (UNEP), v rozhovore pre The Associated Press uviedla, že laboratórne experimenty vykonávané v interiéri by mohli byť prijateľné. „Ale z pohľadu UNEP, keď začneme realizovať experimenty malého aj veľkého rozsahu v exteriéri, je nevyhnutná globálna diskusia.“

Andersen tiež prirovnala modifikáciu slnečného žiarenia k vývoju umelej inteligencie, zdôrazňujúc, že „keď je džin von z fľaše, už ho nevrátite späť, je to technológia, ktorá existuje“, a s dôrazom na to, že by sa nemala považovať za vhodné riešenie klimatických zmien.