Nový stavebný zákon prinesie veľké zmeny. Niektoré menšie stavby sa čoskoro nezaobídu bez povolenia

Od 1. apríla 2025 vstupuje do platnosti nový stavebný zákon, ktorý výrazne mení pravidlá výstavby na Slovensku. Ako uvádza portál Pravda, novinkou bude presnejšie vymedzenie zodpovednosti jednotlivých účastníkov stavebného procesu.

Zatiaľ čo doteraz niesol hlavnú zodpovednosť stavebník (majiteľ pozemku), nový právny rámec rozdeľuje povinnosti medzi všetky zainteresované strany. Legislatíva stanovuje aj presnejšie pravidlá pre drobné stavby. Zmeny v pravidlách stavebného konania posilnia právnu istotu, urýchlia povoľovací proces a jasnejšie definujú zodpovednosť jednotlivých subjektov.

Aké zmeny prináša nový stavebný zákon

Po novom bude zhotoviteľ, teda stavebná firma, niesť plnú zodpovednosť za kvalitu stavebných prác a použitých materiálov. Ak napríklad použije nekvalitný betón pri realizácii základov a tie následne popraskajú, bude povinný chybu odstrániť na vlastné náklady.

Stavbyvedúci bude dohliadať na správnosť vykonávania stavebných prác a zabezpečí, aby prebiehali podľa schváleného projektu a platných technických noriem. Ak zanedbá kontrolu a prehliadne chyby pri montáži či betónovaní, môže čeliť sankciám.

Projektant bude zodpovedať za správnosť a bezpečnosť navrhnutého riešenia. Ak napríklad podcení statické požiadavky alebo navrhne nevhodnú hĺbku základov, výsledné škody bude musieť nahradiť.

Podobne to bude aj v prípade geodeta a statika. Ak vykonajú chybné merania alebo výpočty, ktoré povedú k narušeniu konštrukcie, môžu za to byť sankcionovaní. Nový stavebný zákon teda jasne definuje zodpovednosť jednotlivých účastníkov stavebného procesu. Ide o zásadnú zmenu, keďže doteraz musel všetky dôsledky znášať stavebník, aj keď si na realizáciu projektu najal odborníkov.

Čo sa považuje za drobnú stavbu?

Nový stavebný zákon presne definuje kategórie stavieb a upravuje podmienky ich povoľovania. Rozlišuje pojmy ako „drobná stavba“, „jednoduchá stavba“ a „vyhradená stavba“, pričom pre každú kategóriu stanovuje špecifické požiadavky na návrh, realizáciu a povoľovací proces. Pre stavby, ktoré nespadajú do uvedených kategórií, platia štandardné legislatívne podmienky.

„Pre skupinu ,drobné stavby‘ sú upravené úľavy od štandardného režimu, ktoré spočívajú v tom, že projekt stavby na ohlásenie má zjednodušený rozsah, nemusí ho vypracovať autorizovaný stavebný inžinier alebo autorizovaný architekt, stavebník môže zhotovenie stavby zabezpečiť svojpomocou, pre uskutočnenie stavby ju postačí ohlásiť stavebnému úradu a nevyžaduje sa správne konanie o stavebnom zámere a nepodliehajú kolaudácii,“ uviedlo Ministerstvo dopravy SR pre stavebnymagazin.sk.

Drobná stavba plní doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe, napríklad k rodinnému domu alebo rekreačnému objektu. Stavebný zákon stanovuje, že takáto stavba nesmie výrazne ovplyvniť životné prostredie. Do kategórie drobných stavieb patria napríklad prístrešky, práčovne či úschovne bicyklov, ak ich plocha nepresahuje 50 m² a výšku 5 m.

Avšak nie každá stavba s výmerou do 50 m² sa automaticky považuje za drobnú stavbu. Ak spĺňa kritériá jednoduchej stavby, podlieha povoľovaciemu procesu ako jednoduchá stavba. Bytové domy do 300 m², vrátane tých s plochou do 50 m², vyžadujú rozhodnutie o stavebnom zámere a následnú kolaudáciu. Rovnaké pravidlá sa vzťahujú aj na rekreačné objekty, ktoré stavebný zákon zaraďuje medzi jednoduché stavby.

Definícia mobilných domov

Stavebný zákon pojem „mobilný dom“ priamo nedefinuje. „Buď je dom stavbou a je pevne spojený so zemou, vtedy nie je mobilný, alebo je to výrobok na kolesách alebo so zemou pevne nespojený a vtedy ide o hnuteľnú vec, ktorá nepodlieha režimu stavebného zákona 25/2025 Z.z.,“ uviedlo Ministerstvo dopravy SR.

V praxi sa často nesprávne chápe, že mobilný dom bez betónových základov možno považovať za hnuteľnú vec, aj keď je osadený na zemných vrutoch alebo pilieroch a pripojený na inžinierske siete. Stavebný zákon však jasne rozlišuje, či objekt nadobúda charakter stavby. Rozhodujúcim faktorom je spôsob jeho spojenia so zemou.

Ak bol objekt vyrobený v dielni, považuje sa za hnuteľnú vec a výrobca zodpovedá za jeho konštrukčnú spôsobilosť. Aby sa mohol považovať za stavbu, musí byť so zemou spojený niektorým zo spôsobov uvedených v stavebnom zákone. Zároveň podlieha všetkým technickým, bezpečnostným a regulačným požiadavkám, od statiky cez protipožiarnu ochranu až po súlad s územným plánom.

„Ak je teda taký výrobok (napr. obytný kontajner) privezený na pozemok ako hnuteľná vec, osadením na pozemok niektorým zo spôsobov uvádzaným v stavebnom zákone sa stáva stavbou (napríklad aj stavbou na bývanie) a ako stavba už musí spĺňať všetky požiadavky (budovy na bývanie), bez ohľadu na skutočnosť, že jeho konštrukcie boli zhotovené pred osadením v dielni,“ vysvetľuje Ministerstvo dopravy SR.

Čítajte viac z kategórie: Nehnuteľnosti