Pôvodcom depresie a samovražedných sklonov môže byť bežný parazit, hovorí uznávaný odborník

Parazity sú oveľa bežnejšie, ako si myslíme. Podľa prof. RNDr. Františka Ondrisku, PhD., ktorý sa venuje diagnostike parazitárnych nákaz u človeka, je len črevnými parazitmi postihnutých zhruba 3,5 miliardy ľudí, pričom ročne na tieto infekcie zomiera asi 200-tisíc ľudí.

Ondriska má s parazitárnymi nákazami u človeka bohaté skúsenosti. Podarilo sa mu diagnostikovať prvý prípad humánnej dikroceliózy (Dicrocoelium dendriticum) u sedemročného chlapca, ktorý neprospieval, chudol a mal tráviace problémy.

Ako prvý na Slovensku tiež diagnostikoval meňavku Acanthamoeba spp. ako pôvodcu akantamébovej keratitídy u pacienta, ktorý si pri rúbaní dreva poranil oko a následne ho vypláchol vodou z neudržiavanej studne. Rovnako ako prvý diagnostikoval parazitického prvoka Cryptosporidium hominis, pôvodcu humánnej kryptosporidiózy u rodiny, ktorá sa infikovala pri kúpaní.

Avšak osobitnú pozornosť venuje hlavne diagnostike toxoplazmózy, ktorou je podľa neho v priemere infikovaných asi 40 % populácie. Spolu s kolegami vypracoval a napísal Odborné usmernenie pre diagnostiku toxoplazmózy, ktoré ministerstvo zdravotníctva v októbri 2006 vydalo ako záväzný dokument pre diagnostiku toxoplazmózy na Slovensku, vrátane programu prevencie toxoplazmózy v tehotenstve a u iných rizikových skupín.

Aj keď v našich podmienkach prebieha väčšina parazitóz v miernej forme, ich dôležitosť by sa v žiadnom prípade nemala podceňovať.

„Najmä v súvislosti s narastajúcim počtom imunosuprimovaných osôb (HIV/AIDS, onkologickí pacienti, pacienti s transplantovanými orgánmi) sa rozšírilo druhové spektrum parazitov postihujúcich človeka, pričom podstatne stúpa význam tzv. oportúnnych parazitóz.“

„Tieto nákazy môžu prebiehať v závislosti od druhu parazita, infekčnej dávky, odolnosti jedinca od klinicky inaparentných nákaz až po smrteľné prípady.„

Podobne globálne zmeny a narastajúci cestovný ruch prináša mimoriadne riziko importu parazitóz z trópov a subtrópov, vrátane možnosti trvalého zavlečenia ich pôvodcov a prenášačov na naše územie. „Dôkazom toho je pásomnica Echinococcus multilocularis, ktorá bola zistená na Slovensku prvýkrát v roku 1999 a v roku 2005 hlística Dirofilaria repens.“

Najčastejšími príznakmi črevných parazitóz bývajú nechutenstvo, bolesti brucha, hnačky a pri masívnej nákaze malabsorpcia či upchatie čreva. Niektoré parazity, ako napr. pásomnica, resp. jej larválne štádium Echinococcus multilocularis zas rastú v pečeni ako rakovinový nádor.

Ondriska pritom zdôrazňuje, že pokiaľ sú spomenuté parazitózy zistené, ich liečba je vždy potrebná, resp. nutná. „Každá z týchto parazitóz môže mať v prípade absencie liečby až fatálny priebeh, je vždy treba zahájiť liečbu okamžite po zistení pôvodcu ochorenia.“

Výskyt parazitov u nás