Vedci sa obávajú najhoršieho: Lyžiarske strediská môžu nadobro zaniknúť

Veľká analýza priniesla dôležité info o budúcnosti, ktorá čaká európske lyžiarske strediská. Ak sa svet zahreje o ďalšie 2 stupne, hrozí, že približne štvrtina z nich bude mať každý druhý rok málo snehu.

To by mohlo spôsobiť veľké problémy a obľúbený zimný šport by sme si tak mohli čoskoro vychutnať naposledy. Táto štúdia skúmala, ako umelo vyrobený sneh môže situácii pomôcť. Bez neho by to bolo totiž ešte horšie. Polovica stredísk by sa pasovala s nedostatkom snehu a museli by ich zatvoriť.

Lyžiarske strediská v ohrození

Hlbšie prieskumné výsledky štúdie ukázali dôkladné zhodnotenie environmentálnych dopadov lyžiarskeho cestovného ruchu. Prekvapivo sa ukázalo, že umelá výroba snehu prispieva iba 2 % celkových emisií. Hlavnými zdrojmi emisií sú lety lietadlom a emisie spojené s ubytovaním.

Výskum odhalil, že niektoré lyžiarske strediská v Alpách, severných krajinách a Turecku by mohli mať schopnosť kompenzovať nedostatok snehu vďaka umelej výrobe snehu, keďže sa planéta bude zohrievať.

Avšak pre strediská v Británii a južnej Európe sa tento prístup pravdepodobne ukáže ako menej účinný. Stúpajúce teploty totiž zabránia tvorbe snehu alebo ak sa podarí sneh vyrobiť, rýchlo sa roztopí.

Hrozí apokalypsa ako z doby ľadovej. Čo sa stane, ak Golfský prúd naozaj skolabuje

Európsky lyžiarsky priemysel, ktorý má hodnotu až 30 miliárd dolárov (23,8 miliardy libier), zahŕňa pôsobivých 80 % svetových lyžiarskych stredísk. Tieto strediská prilákajú každoročne viac ako milión návštevníkov.

No nedávna lyžiarska sezóna prežila značný úder, keď výnimočne teplé zimné počasie dočasne uzavrelo lyžiarske zjazdovky v známych destináciách ako Chamonix vo Francúzsku či Innsbruck v Rakúsku.

Skúmanie rôznych modelov na predpovedanie lyžiarskej budúcnosti

Štúdia, zverejnená v renomovanom časopise Nature Climate Change, využila kombináciu údajov a modelov na posúdenie pokrytia snehom vo viac ako 2 200 strediskách od Islandu po Turecko pri rôznych scenároch otepľovania o 2 a 4 stupne Celzia.

Ukázalo sa, že aj pri extrémnom otepľovacom scenári o 4 stupne Celzia by takmer tri štvrtiny stredísk stále čelili opakujúcemu sa nedostatku snehu každý druhý rok. A to dokonca aj pri využití umelej výroby snehu.

Výskumníci predpokladali, že umelá výroba snehu pokryje približne 50 % lyžiarskych trás strediska, čo je bežná prax v týchto lokalitách.

Aj keď výskumníci zdržanlivo nezverejnili údaje pre jednotlivé strediská v štúdii pre vplyv miestnych faktorov, ako je dostupnosť alternatívnych turistických aktivít, napríklad turistických chodníkov, uznali dôležitosť týchto faktorov pre určenie ich životaschopnosti.

Lyžiari by nemali jazdiť za snehom lietadlom

Zameriavajúc sa na obavy týkajúce sa možných environmentálnych následkov umelej výroby snehu, doktor Morin zdôraznil, že energia potrebná na tento proces by mohla viesť k emisiám oxidu uhličitého.

Napriek tomu by sa tento negatívny dopad mohol vyvažovať potenciálnym znížením celkových emisií, ak by lyžiari prestali cestovať na iné kontinenty pri hľadaní vhodnejších podmienok na lyžovanie.

Štúdia tiež naznačila, že zvýšenie úsilia v oblasti výroby snehu by súčasne spôsobilo zvýšený dopyt po zdrojoch vody v strediskách. Tento nárast sa odhaduje na približne 20 % pri teplote o 2 stupne Celzia a v rôznych oblastiach predstavuje rôzne výzvy.

Na oblohe vyčíňal „Eliášov oheň“: Piloti z kokpitu tento vzácny úkaz natočili (VIDEO)

Zvýrazňujúc urgentnosť situácie, kolektív viac ako 200 profesionálnych lyžiarov vyzval orgány riadiace šport, aby prijali konkrétne klimatické opatrenia.

Ich výzva obsahovala návrhy ako zmeny v harmonograme pretekov. Chcú minimalizovať nutnosť cestovania atlétov cez Atlantický oceán počas súťažnej sezóny. Vzhľadom na eskaláciu klimatickej krízy vyzerá budúcnosť európskych lyžiarskych stredísk veľmi nepriaznivo.