Spotrebné úvery na Slovensku rastú rýchlejšie než v eurozóne. Odborník radí, ako sa ich čo najskôr zbaviť

12. júla 2026 o 15:15

Ponúkame ti výber najčítanejších článkov z tohto týždňa, ktoré hýbali naším webom
Inšpiruj sa úspechmi, objav novinky a získaj praktické tipy

Tamara Mrázová 12. júla 2026 o 15:15

ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Tento týždeň priniesol výber tém, ktoré sa dotýkajú financií, moderných technológií, korporátnych úspechov aj citlivých otázok na realitnom trhu.

Slovenská ekonomika čelí rastúcim výzvam. Niektoré firmy prepúšťajú, iné zatvárajú prevádzky alebo presúvajú výrobu do zahraničia. Čo stojí za oslabujúcou sa konkurencieschopnosťou Slovenska a aké reformy krajina potrebuje, aby si udržala investorov, pracovné miesta a mladé talenty? O týchto témach sme sa rozprávali s bývalým ministrom financií a ekonomickým expertom Ivanom Miklošom. Diskutovali sme aj o automatizácii, umelej inteligencii a budúcnosti slovenského hospodárstva.

V Rusku čoraz častejšie zaznievajú hlasy, ktoré hovoria o obmedzenom jadrovom údere na Európu ako o nástroji na prinútenie Západu ustúpiť. Ide len o propagandu, alebo sa takéto úvahy skutočne dostávajú bližšie ku Kremľu? Generál vo výslužbe Andor Šándor upozornil, že názory ruských ideológov, ktoré boli ešte pred pár rokmi na okraji záujmu, dnes získavajú väčšiu pozornosť.

„Ľudia ako Sergej Karaganov či Alexander Dugin mali na začiatku konfliktu podobné názory, ale nebrali ich príliš vážne. Dnes ich počúva oveľa viac ľudí,“ hovorí pre Startitup.

Ďalšie centrum zdieľaných služieb na Slovensku oznámilo prepúšťanie. Bratislavské ING Hubs Slovakia postupne zruší až 94 pracovných miest. Podľa informácií zamestnancov sa vybrané pozície majú presúvať zo Slovenska do Poľska a na Filipíny. ING oficiálne nepotvrdila, ktorá z jej pobočiek prácu prevezme. Skupina má viacero veľkých centier zdieľaných služieb a Bratislava je len jedným z nich.

V Bratislave príde o prácu takmer 100 ďalších zamestnancov

V Bratislave príde o prácu ďalších takmer sto ľudí. Centrum zdieľaných služieb ING Hubs Slovakia oznámilo, že postupne zruší 94 pracovných miest. Zmeny sa dotknú najmä tímov, ktoré sa venujú prevencii finančnej kriminality a podvodov, a budú prebiehať od septembra 2026 do apríla 2027.

Podľa firmy ide o súčasť širšej optimalizácie procesov. Niektoré činnosti sa presunú do ďalších lokalít skupiny ING, pričom podľa informácií zamestnancov môže časť agendy smerovať do Poľska a na Filipíny. Prepúšťanie sa netýka IT, ale odborných pozícií, ktoré preverujú podozrivé transakcie, klientov a sankčné zoznamy.

ING zároveň tvrdí, že dotknutým ľuďom chce pomôcť pri hľadaní iných pracovných príležitostí v rámci skupiny. Bratislavské centrum zostáva súčasťou globálnej siete ING a na Slovensku naďalej zamestnáva viac ako 1 450 ľudí. Prípad zapadá do širšieho trendu prepúšťania v centrách zdieľaných služieb. Firmy presúvajú agendu do lacnejších regiónov, automatizujú rutinné úlohy a čoraz viac využívajú umelú inteligenciu.

V Bratislave hrozí hromadné prepúšťanie. Skupina s tržbami 23 miliárd eur chce zrušiť pracovné miesta

Generál Šándor odhaľuje, či sú ruské vyhrážky silné reči alebo reálne hrozby

Bezpečnostný expert Andor Šándor zodpovedal otázky o tom, ako sa mení ruská jadrová rétorika a či sú čoraz častejšie hrozby použitím jadrových zbraní len súčasťou propagandy, alebo predstavujú reálne bezpečnostné riziko. Venovali sme sa rastúcemu vplyvu ruských ideológov, ako sú Sergej Karaganov či Alexander Dugin, a ich pohľadu na vojnu na Ukrajine a vzťahy so Západom.

Diskutovali sme aj o jadrovom signalizovaní Ruska, vojenských cvičeniach, raketových testoch a o tom, aký odkaz nimi Moskva vysiela krajinám NATO. Andor Šándor vysvetlil, prečo podľa neho Rusko svoje kroky starostlivo kalibruje a akú stratégiu sleduje voči Ukrajine aj jej spojencom.

V prémiovej časti rozhovoru sme otvorili aj tému účinnosti protiruských sankcií, možného povojnového vývoja na Ukrajine a rizík, ktoré môže priniesť demobilizácia státisícov vojakov po skončení konfliktu.

Jadrový útok na Európu už nie je tabu. Generál Šándor odhaľuje, či sú ruské vyhrážky silné reči alebo reálne hrozby

Mikloš: Na Slovensku máme montovne, chýbajú ale mozgovne

Slovenská ekonomika sa nachádza na križovatke. V poslednom období pribúdajú správy o hromadnom prepúšťaní, zatváraní výrobných závodov či presune investícií do zahraničia. Zároveň rastú obavy, či Slovensko dokáže zostať atraktívnou krajinou pre investorov a vytvárať kvalitné pracovné miesta aj v nasledujúcich rokoch.

Spolu s bývalým ministrom financií a ekonomickým expertom Ivanom Miklošom sme sa rozprávali o tom, prečo Slovensko postupne stráca konkurencieschopnosť a aké faktory ovplyvňujú rozhodovanie domácich aj zahraničných firiem. Venovali sme sa vysokému daňovo-odvodovému zaťaženiu práce, nedostatku kvalifikovaných zamestnancov, rastúcej byrokracii, cenám energií aj tomu, prečo sa podnikateľské prostredie podľa viacerých medzinárodných rebríčkov zhoršuje.

Diskutovali sme aj o tom, prečo Slovensko potrebuje prechod od ekonomiky založenej na lacnej priemyselnej výrobe k modelu postavenému na inováciách, výskume a vyššej pridanej hodnote. Významnou témou bol aj odliv mladých talentov do zahraničia, regionálne rozdiely či dopady automatizácie a umelej inteligencie na budúcnosť trhu práce.

Ivan Mikloš zároveň predstavil opatrenia, ktoré by podľa neho mohli pomôcť zlepšiť podnikateľské prostredie, zvýšiť atraktivitu Slovenska pre investorov a vytvoriť podmienky pre dlhodobý ekonomický rast. Rozhovor ponúka pohľad na to, aké rozhodnutia budú v najbližších rokoch kľúčové pre budúcnosť slovenskej ekonomiky.

Slovensko stráca dych. Prichádzame o to najvzácnejšie, čo máme – našich vlastných študentov, tvrdí Mikloš (ROZHOVOR)

Účasť Oskara Baramiho na samite NATO

Pavel Macko hodnotil výsledky samitu Aliancie v Ankare aj postavenie Slovenska na medzinárodnej scéne. Kriticky sa vyjadril k vystupovaniu slovenskej politickej reprezentácie a upozornil, že nejednotná zahraničná politika podľa neho oslabuje dôveryhodnosť krajiny medzi spojencami.

Rozprávali sme sa o tom, prečo podľa Macka Slovensko zaostáva za krajinami podobnej veľkosti, akými sú Fínsko či Dánsko, a aký význam majú konzistentné postoje v diplomacii. Témou boli aj rokovania prezidenta Petra Pellegriniho s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoğanom, obranná spolupráca s Tureckom a možnosti spoločných projektov v oblasti zbrojárstva.

V závere sme otvorili aj účasť influencera Oskara Baramiho na samite NATO. Pavel Macko vysvetlil, prečo považuje jeho stretnutie s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským za strategický komunikačný krok. V prémiovej časti rozhovoru sa venoval aj vývoju vojny na Ukrajine, využívaniu námorných dronov, situácii v Čiernom mori a budúcnosti bezpečnostnej spolupráce v rámci NATO.

Účasť Oskara Baramiho na samite NATO: Generál Macko hovorí o chytrom ťahu Zelenského, influencer reaguje

Spotrebák je hrozbou slovenských domácností

Rastúce úrokové sadzby, drahšie spotrebné úvery aj vyššie životné náklady nútia mnohé slovenské domácnosti prehodnocovať svoje finančné rozhodnutia. Hoci inflácia už nie je taká vysoká ako pred dvoma rokmi, ceny bývania, potravín či služieb zostávajú pre mnohé rodiny výraznou záťažou. Zároveň platí, že slovenské domácnosti sa naďalej zadlžujú – najmä prostredníctvom spotrebných úverov.

Na tento trend upozorňuje aj Národná banka Slovenska, podľa ktorej spotrebiteľské úvery na Slovensku rastú rýchlejšie ako priemer eurozóny. Mnohí Slováci si pritom požičiavajú na bežnú spotrebu, dovolenky či vybavenie domácnosti, hoci práve tieto úvery patria medzi najdrahšie formy financovania.

Ako rozoznať dobrý dlh od zlého? Kedy má zmysel hypotéka a kedy je lepšie najskôr splatiť spotrebný úver? Akú úlohu zohrávajú kreditné karty pri schvaľovaní hypotéky a aké chyby robia Slováci najčastejšie? O tom všetkom sme sa rozprávali s odborníkom na finančné plánovanie a manažment osobných financií Lukášom Mrázikom.