Majiteľ Teplárne: Väčšina z nás sa narodila do tradičných rodín, mnohí sú kresťania (ROZHOVOR)

Od teroristického útoku pred bratislavským barom Tepláreň už uplynulo viac ako 9 mesiacov. 12. októbra 2022 boli usmrtení dvaja členovia LGBTI+ komunity, Matúš Horváth a Juraj Vankulič.

Festival Dúhový PRIDE Bratislava 2023, ktorý sa uskutoční 22. júla na Námestí Slobody, bude mať teda po tejto udalosti, ktorá poznačila Slovensko, špecifickú atmosféru. 

Startitup sa prostredníctvom rozhovoru spojil s Romanom Samotným, majiteľom podniku Tepláreň, s ktorým sme sa rozprávali o LGBTI+ komunite, Slovensku, ich doterajšom prijatí alebo o mýtoch, ktoré spoločnosť má v súvislosti s LGBTI+ komunitou a queer ľuďmi.

• LGBTI+ aktivizmus prispieva k tomu, aby mnohí nemuseli utiecť z vlasti
• Táto komunita bola v roku 2022 druhým najčastejším terčom dezinformačnej scény
• Učitelia dnes deti neučia, aké ľudstvo naozaj je
• Je v najlepšom záujme detí párov rovnakého pohlavia, aby bol oficiálne uznaný aj nebiologický rodič
• Mnohí vnímajú všetkých LGBTI+ ľudí ako sexuálnych predátorov

Ako sa zmenilo vnímanie LGBTI+ komunity na Slovensku v priebehu posledných desaťročí? Môžete porovnať súčasný stav s minulosťou?

Hlavný rozdiel je v tom, že dávnejšej minulosti bola táto téma úplne tabu. Informácie o LGBTI+ ľuďoch chýbali. Ak sa nejaké objavili, tak boli queer osoby vykresľované buď negatívne, ako pokazení, s tragickým osudom, na okraji spoločnosti, alebo naopak, sme boli často zosmiešňovaní.

Hlavný rozdiel je teda v tom, že dnes už je oveľa viac pravdivých informácií a pribúda aj príbehov, podľa ktorých je zrejmé, že sme prirodzenou súčasťou spoločnosti a že aj my môžeme žiť pokojný a naplnený život.

Agresivita a nenávisť nemajú mať priestor vo verejnom živote, hovorí zakladateľ Teplárne Samotný

Ktorý historický moment podľa vás najviac ovplyvnil prelom v postojoch k LGBTI+ komunite na Slovensku a prečo?

Veľmi dôležité bolo odtrestnenie homosexuality, ktoré bolo prijaté v roku 1961 a vstúpilo do platnosti v 1962.

Prví osvetoví pracovníci zaň bojovali už od konca 1. svetovej vojny. A veľmi dôležitý bol aj rok 1989, odkedy sme sa mohli rozvíjať ako občianska spoločnosť a konečne začať riešiť dôstojný život pre všetkých Slovákov a Slovenky.

Žiaľ, teroristický útok z minulého roka nám bolestne pripomenul, že ani po 30 rokoch od vzniku republiky nie sú si všetci na Slovensku rovní a že našu krajinu čaká ešte kopa práce.

Čítaj viac z kategórie: Rozhovory