Japonskí vedci vyvinuli prelomový materiál. Má schopnosť ochrániť ťa pred koronavírusom

Pandémia koronavírusu spojila tie najväčšie hlavy sveta. Najnovšie vyvinuli japonskí výskumníci materiál, ktorý má silné antivirálne vlastnosti. Ukázalo sa, že materiál je odolný aj voči „hnusobnému“ SARS-CoV-2. Materiál by sa mohol stať prelomovým, eventuálne by sme z neho mohli vyrábať aj masky určené na ochranu tváre. 

Ako uvádza portál Zive.Aktuality, pomocnú ruku pri boji s koronavírusom podáva aj materiálna veda. Vedci z Japonska pod vedením Akira Nakajima vyvinuli materiál, ktorý vykazoval antivirálne účinky aj voči najproblematickejším patogénom. Štúdia o materiály zverejnil vedecký časopis Material Letters.

Antivirálne schopnosti sa zväčša viažu na svetelné podnety alebo ich vykazujú materiály s kovovými prvkami. Tieto materiály však poškodzuje buď korózia, alebo si vyžadujú dostatočné osvetlenie, teda účinky v tmavom prostredí výrazne klesajú. 

Vyvinuli hneď dva materiály

Japonskí vedci však vyvinuli materiál, ktorý sa skladá z céru a molybdenátu. Práve vďaka tomu obišli všetky vyššie spomínané nevýhody. Cér je prvok vzácnych zemín a molybdenát je zlúčenina kyslíka a molybdénu. 

Spojením týchto dvoch prvkov však nevznikol len jeden materiál. Vyvinuli dva chemicky odlišné typy materiálu. Oba tieto materiály vykazovali silnú odolnosť voči rôznym vírusom, vrátane koronavírusu SARS-CoV-2,

zdroj: TASR/NIAID-RML via AP

Akira Nakajima nie je neznáme meno 

Práve japonský vedec Akira Nakajima už v minulosti pracoval na vývoji materiálu so silno antivirálnymi účinkami. Jeho staršie vyvinuté materiály však vykazovali odolnosť len voči takzvaným neobaleným vírusom.

Jeho materálom chýbala len jediná vec – cér. Práve vďaka céru sa stali materiály odolné aj voči obaleným vírusom, teda koronavírusu a vírusu chrípky. „Vysoká špecifická povrchová plocha a vhodná kombinácia céru a molybdénu sú kľúčové faktory vedúce k vysokej antivirálnej aktivite voči týmto vírusom.“ 

Materiál by mohol byť v blízkej budúcnosti veľmi využívaný. Podľa slov japonských vedcov by sa mohol stať súčasťou povrchov, ktoré sú vysoko kontaktné – kľučky, smartfóny, okná, steny či oblečenie. Eventuálne by sa materiál mohol spracovávať aj ako súčasť ochranných masiek na tvár.