Zisky potravinárov na Slovensku sa nafúkli na takmer 300 miliónov eur

Potraviny na Slovensku vlani zdraželi takmer o 20 % a dnes tvoria jednu z najväčších položiek v rozpočtoch Slovákov. Hoci sa často hovorí o neprimeraných ziskoch obchodných reťazcov, ktoré majú na zdražovaní zarábať, ani výrobcom potravín sa nedarí zle. Za vlaňajšok sa zisky potravinárov zvýšili o takmer 60 % oproti roku 2021.

Inflácia a zisky potravinárov

Pri potravinách sa v roku 2022 ceny zvýšili o 19,3 %, pričom vyšší rast sa prejavil vo všetkých deviatich sledovaných skupinách potravinových produktov. Najväčší vplyv na výdavky domácností mal celkový rast cien mäsa o viac ako 18 %, ďalej mlieka, syrov a vajec o viac ako 20 %, ako aj chleba a obilnín, ktoré sa za rok zvýšili približne o 21%.

Najdynamickejšie stúpli ceny olejov a tukov o viac ako 42 %, ale ide o tovary s nižšou váhou vo výdavkovom koši. Ovocie bolo o 10 % a zelenina o 20 % drahšie ako v priemere v roku 2021.

Zisky potravinárov na Slovensku dosiahli za minulý rok podľa predbežných údajov rekord na úrovni 294 miliónov eur. V porovnaní s rokom 2021 ide o nárast ziskovosti o 57 percent.

Oproti päťročnému priemeru za roky 2017 až 2021 bol vlaňajší zisk potravinárov dvojnásobný. Vyplýva to zo správy o poľnohospodárstve a potravinárstve na Slovensku za rok 2022, ktorú rezort pôdohospodárstva a rozvoja vidieka predložil do pripomienkového konania.

Potravinárstvo ako ziskový biznis

Na výrobe potravín, nápojov a tabakových výrobkov mali vlani rozhodujúci podiel podniky s počtom 20 a viac zamestnancov. Z celkového počtu podnikov so 100 a viac zamestnancami predstavovali ziskové podniky 74,0 % a vytvorili zisk v objeme 232,2 milióna eur.

Najvyšší zisk dosiahol odbor výroby ostatných potravinárskych výrobkov, a to takmer 100 miliónov eur. Podľa NACE ide o výrobu cukru a cukroviniek, hotových jedál a pokrmov, kávy, čaju a korenín, rovnako aj netrvanlivých a špeciálnych potravín.

Nasledoval odbor výroby nápojov so ziskom cez 52 miliónov eur a spracovanie a konzervovanie rýb, kôrovcov a mäkkýšov vrátane výroby rastlinných a živočíšnych olejov a tukov, kde zisk dosiahol takmer 45 miliónov eur.

Odbor spracovania a konzervovania mäsa a mäsových produktov vykázal za vlaňajšok zisk takmer 32 miliónov eur a odbor výroby mlynárskych výrobkov a škrobových výrobkov takmer 27 miliónov eur. Kladný výsledok hospodárenia, ale s nižším objemom, dosiahol odbor výroby pečiva a múčnych výrobkov, a to 16 miliónov eur.

Výroba mliečnych výrobkov bola zisková na úrovni 13 miliónov eur, výroba a príprava krmív pre zvieratá vykázala zisk 8 miliónov eur a spracovanie a konzervovanie ovocia a zeleniny takmer tri milióny eur.

Sektor mal dostať úľavy od štátu

Poslanci pritom nedávno chceli uľahčiť potravinárom podnikanie. Odvodové zaťaženie pre zamestnávateľov v potravinárstve a v živočíšnej výrobe sa však zatiaľ dočasne nezníži. Sociálna poisťovňa totiž upozorňuje na to, že pravdepodobne ide o štátnu pomoc, ktorú musí Slovensku najprv schváliť Európska komisia. V tlačovej správe to uviedol hovorca Sociálnej poisťovne Martin Kontúr.

Toto opatrenie schválil parlament koncom júna tohto roka na návrh poslancov za stranu Smer-SSD Richarda Takáča a exministra práce a sociálnych vecí Jána Richtera, keď za ich návrh hlasovalo 101 poslancov.

V súčasnosti nie je potrebné, aby potravinári kontaktovali Sociálnu poisťovňu. Informácie o ďalšom postupe Sociálna poisťovňa zverejní počas augusta.

„Proces odvodovej úľavy bude možné zahájiť až po odsúhlasení schémy Európskou komisiou a jej zverejnení v Obchodnom vestníku,“ upozornil Kontúr.

O podmienkach poskytnutia štátnej pomoci Sociálna poisťovňa v spolupráci s Protimonopolným úradom SR a ministerstvom práce v týchto dňoch s Európskou komisiou intenzívne komunikuje. Od rozhodnutia komisie závisí postup, akým bude Sociálna poisťovňa povinná legislatívnu úpravu implementovať a aké podmienky budú musieť potravinári splniť.

Podozrenie, že novela zákona môže zavádzať štátnu pomoc, podľa hovorcu Sociálnej poisťovne bolo už v stanovisku ministerstva práce a sociálnych vecí, ako aj v zásadných pripomienkach Protimonopolného úradu SR, ktorý odporúčal legislatívnu novinku preveriť s Európskou komisiou. Sociálna poisťovňa preto začala po schválení novely hneď konať a komunikovať s Európskou komisiou.

„Ak by sme tak neurobili a dodatočne by sa preukázalo, že Sociálna poisťovňa poskytuje nedovolenú štátnu pomoc, potravinárske subjekty by museli pomoc vrátiť, a to aj s úrokmi a penále,“ uviedol generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne Michal Ilko.

Zdôraznil, že za správnu implementáciu novely zákona v praxi zodpovedá Sociálna poisťovňa a toto riziko eliminuje práve rokovaním s Európskou komisiou v záujme ochrany samotných potravinárov.

Podľa Európskej komisie je potrebné, aby Sociálna poisťovňa ako poskytovateľ tejto pomoci pripravila návrh schémy štátnej pomoci, ktorá určí podrobné pravidlá jej uplatňovania v praxi. Sociálna poisťovňa návrh schémy pripravuje. V súlade s platným procesom ho doručí Protimonopolnému úradu SR a ten Európskej komisii.

„Až po schválení Európskou komisiou a uverejnením v Obchodnom vestníku bude môcť nové pravidlá premietnuť do svojich metodických postupov, úprav informačných systémov a samotnej rozhodovacej činnosti. Následne bude informovať dotknuté subjekty o postupe a možnosti uplatňovania odvodovej úľavy,“ uviedol Kontúr.

Sociálna poisťovňa podľa neho aktuálne robí všetko preto, aby Európskej komisii poskytla návrh schémy štátnej pomoci s potrebnou dokumentáciou čo najskôr.

„Snaží sa nastaviť procesy štátnej pomoci čo najjednoduchšie, proklientsky a najrýchlejšie tak, aby dotknutí odvádzatelia poistného vôbec dostali pomoc vo forme odpustenia platenia časti odvodov čo najskôr a bol zachovaný samotný zámer a účel novely,“ dodal hovorca Sociálnej poisťovne.

Zamestnávateľom v potravinárstve a v živočíšnej výrobe malo od augusta dočasne klesnúť odvodové zaťaženie. Štát im odpustí časť sociálnych odvodov za ich zamestnancov.

Prvýkrát nemá zamestnávateľ platiť poistné za august tohto roka a naposledy za január budúceho roka. Zamestnávateľ bude v tomto období platiť iba poistné na úrazové poistenie a poistné na garančné poistenie. Naďalej však bude mať vykazovaciu povinnosť aj vo vzťahu k poistnému za zamestnávateľa.

Zamestnávateľ vo vymedzených odvetviach nebude pol roka platiť za zamestnanca poistné na nemocenské poistenie, starobné poistenie, invalidné poistenie, poistenie v nezamestnanosti, poistné na financovanie podpory a poistenie do rezervného fondu solidarity.

Odvodová úľava na toto poistné sa vypočíta z vymeriavacieho základu za kalendárny mesiac najviac v sume 700 eur. Ide o sumu tohtoročnej minimálnej mzdy, pričom táto suma sa použije aj za január budúceho roka.