Európska centrálna banka varuje: 440 miliárd eur je v ohrození, investori musia vyhodnotiť riziko

Európska centrálna banka (ECB) upozorňuje na riziká spojené s mimoriadne vysokým ocenením amerických technologických akcií. Prudká korekcia spoločností profitujúcich z rozmachu umelej inteligencie by podľa jej analytikov nemusela zostať problémom Wall Street. Cez investičné fondy, penzijné produkty, poisťovne a prepojenie globálnych trhov by sa mohla preniesť aj do eurozóny, upozorňujú bankári ECB.

Európske domácnosti majú podľa ECB približne 440 miliárd eur investovaných do amerických technologických akcií. Časť investorov pritom túto expozíciu nemusí vnímať priamo. Akcie firiem ako Nvidia, Alphabet či Apple sú výrazne zastúpené v globálnych a amerických indexoch, ktoré sledujú populárne pasívne fondy. Absencia týchto firiem v Európe súvisí aj s ekonomickým zaostávaním: „Tieto zmeny naznačujú, že povojnový model rastu Európy sa rozpadá. A je nepravdepodobné, že sa vráti do podoby, akú sme kedysi poznali,“ uviedla Lagardová pre Euractiv.

Analytici ECB preto neupozorňujú iba na možný pokles cien technologických akcií. Riziko vidia v širšom prenose prípadného výpredaja na ďalšie aktíva, financovanie firiem, náladu domácností a v konečnom dôsledku aj ekonomiku eurozóny.

ECB upozorňuje na historicky vysoké ocenenia amerických akcií

Boom umelej inteligencie výrazne zvýšil očakávania investorov od technologických spoločností. Kapitál smeruje do výrobcov čipov, dátových centier, poskytovateľov cloudových služieb aj spoločností vyvíjajúcich samotné modely umelej inteligencie.

S rastom očakávaní však stúpajú aj ceny akcií. Podľa ECB sa hodnota amerického akciového trhu, meraná cyklicky upraveným pomerom ceny k zisku CAPE, približuje k historickým maximám. Tento ukazovateľ porovnáva ceny akcií s dlhodobejšie upravenými firemnými ziskami.

„Extrémne optimistické ocenenia vyvolávajú otázky: odrážajú dnešné ceny akcií racionálnu stávku na transformačnú technológiu? Alebo sme svedkami opakovania internetovej bubliny?“ pýtajú sa analytici ECB.

Samotná centrálna banka pritom netvrdí, že umelá inteligencia musí byť nadhodnotená alebo že jej ekonomický význam investori nevyhnutne preceňujú. Analýza upozorňuje na komplikovanejší mechanizmus. K výraznej korekcii môže podľa nej dôjsť aj v prípade, že sa umelá inteligencia skutočne stane transformačnou technológiou, uvádza Forbes. 

Ekonomický výskum predchádzajúcich technologických revolúcií ponúka podľa analytikov dve možné vysvetlenia.

Prvé predpokladá, že vysoké ceny môžu byť racionálnou reakciou na obrovskú neistotu. Investor nakupujúci akcie firmy spojenej s novou technológiou nevie, aké veľké budú jej budúce zisky. Počíta však s možnosťou, že úspešná firma sa stane dominantným hráčom nového trhu. Potenciálna strata je obmedzená veľkosťou investície, zatiaľ čo možný výnos môže byť veľmi vysoký.

Druhé vysvetlenie je behaviorálne. Ceny v tomto prípade rastú aj pod vplyvom nadmerného optimizmu a sebavedomia investorov. Ak sa očakávania odtrhnú od fundamentov a nálada sa neskôr zmení, následná korekcia môže byť prudká.

„Ekonomický výskum minulých technologických revolúcií poukazuje na znepokojujúci záver: korekcia súčasných cien akciového trhu je pravdepodobná,“ uviedli analytici.

Európski investori sú na americké technológie naviazaní 

Pre eurozónu je zásadná najmä priama aj nepriama expozícia voči americkým technologickým spoločnostiam. Európske domácnosti majú podľa ECB v tomto segmente približne 440 miliárd eur.

Významná časť peňazí pritom nesmeruje do jednotlivých akcií priamo. Domácnosti investujú prostredníctvom podielových a burzovo obchodovaných fondov, ktoré sledujú americké alebo globálne akciové indexy. Práve tu vzniká riziko, ktoré môže byť pre bežného investora menej viditeľné.

Investor nemusí vlastniť samostatnú akciu Nvidie, aby bol výrazne závislý od jej vývoja. Ak investuje do širokého indexového fondu, veľké americké technologické spoločnosti môžu tvoriť podstatnú časť jeho portfólia. Ich vysoké trhové hodnoty automaticky zvyšujú aj váhu v indexoch založených na trhovej kapitalizácii.

Prípadný prudký pokles by tak nezasiahol iba investorov, ktorí vedome špekulujú na ďalší rast umelej inteligencie. Straty by sa mohli objaviť aj v portfóliách dlhodobých sporiteľov používajúcich pasívne investičné produkty.

Expozíciu voči americkému technologickému sektoru majú aj poisťovne a penzijné fondy. To rozširuje možný vplyv korekcie za hranice individuálnych investičných účtov.

Koncentrácia kapitálu a rozsah investícií do AI

Varovanie prichádza v období rekordných investícií do infraštruktúry umelej inteligencie. Technologické spoločnosti vynakladajú obrovské sumy na čipy, dátové centrá a výpočtovú kapacitu.

Sektor zároveň sprevádzajú obavy z takzvaného kruhového financovania. Ide o situácie, keď dodávateľ investuje do svojho zákazníka alebo mu poskytuje financovanie, ktoré môže zákazník následne použiť na nákup produktov či služieb toho istého dodávateľa, pripomína XTB. 

Kritici takéhoto modelu upozorňujú na otázku jeho dlhodobej udržateľnosti. V prostredí vysokých očakávaní môže zároveň komplikovať posudzovanie toho, do akej miery rast objednávok odráža samostatný dopyt zákazníkov.

ECB však podľa dodaných podkladov nepredpovedá okamžité prasknutie AI bubliny ani neurčuje moment, kedy by sa ceny mali otočiť.

Naopak, presné načasovanie zlomu podľa analytikov nemožno spoľahlivo určiť vopred. Umelá inteligencia môže priniesť rast produktivity a ziskov, čo vysoké očakávania čiastočne alebo úplne odôvodní. Ani takýto úspech však automaticky nevylučuje obdobie výraznej cenovej korekcie.

Európa má oproti Spojeným štátom jednu výhodu. Ocenenia európskych akcií síce tiež vzrástli, zostávajú však nižšie. Európsky sektor informačných a komunikačných technológií podľa analýzy nevykazuje rovnaké známky prehriatia.

Táto odlišnosť však eurozónu pred vonkajším šokom nechráni. Prepojenie cez fondy, penzijné systémy, poisťovne a globálne kapitálové trhy znamená, že prudký americký výpredaj by pravdepodobne pocítili aj európski investori.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy

Zdroje: ECB, Forbes, Investične, XTB, Euractiv