3 ukážkové domy, ktoré ťa inšpirujú vymeniť byt za bezstarostné bývanie uprostred prírody

O vidiecke chalupy je v posledných rokoch čoraz väčší záujem, snaha vyvážiť rýchle tempo mesta súvisí aj s túžbou po niečom autentickom a tradičnom.

Paradoxne sa ale stáva, že až príliš dokonalá rekonštrukcia a dnešné štandardizované riešenia tento žiadaný charakter vo výsledku úplne zničia.

Všeobecne je teda výzvou, ako vyhovieť súčasným nárokom na komfort a pritom udržať pôvodného ducha stavby. A dá sa to vôbec navodiť v prípade, keď sa chalupa musela kvôli zlému stavu takmer celá zbúrať a postaviť znova?

Do akej miery má potom zmysel opakovať to pôvodné? Nakoniec ani nie je až také podstatné, čo je staré a čo nové – ide hlavne o to, ako pôsobí výsledný celok.

Teraz sa pozrieme na projekt, v ktorom jeho tvorcovia hľadali odpovede cez rešpekt k pôvodnej logike stavania a tradičných postupov.

Tvrdia, že ich cieľom bola skôr prirodzenosť než dokonalé formálne napodobnenie. Prírodné materiály ako drevo, kameň a hlina a ich ručné opracovanie zároveň vniesli do stavby nedokonalosť, ktorá sa stáva zásadným aspektom projektu. Návrh už od začiatku bral do úvahy nepresnosti, meniaci sa tvar a postupné starnutie.

Dva domy, srnky a stromy

Pôvodná usadlosť stojaca takmer na samote zahŕňala dva domy umiestnené do tvaru L – chalupu a stodolu, harmonicky posadené do svahovitej lúky.

„Ich súlad s okolím sme sa snažili nenarušiť, preto obe stavby zostali zvonku viac-menej v pôvodnej podobe, zmeny sa dejú skôr vo vnútri. Hlavné obytné priestory sú otvorené až do krovu, aby vynikol charakteristický prvok – čierna kuchyňa a priehľad v stodole cez pôvodné dvere,“ hovorí architektka Lenka Míková.

V oboch je potom navyše postavený nový čierny „komín“, ktorý v sebe ukrýva hygienické zázemie a podopiera schody na poschodie. V stodole sa týči táto vstavba ako dominanta, v chalupe je naschvál nenápadná.

„Dualita dvoch domov sa nesie celým návrhom – ich odlišný charakter a pôvodné využitie sa premietajú do novej prevádzky aj celkového prístupu k rekonštrukcii. Zrubová chalupa je riešená ako hlavný dom pre majiteľov, a preto je poňatá viac tradične, hoci sa väčšina konštrukcií musela pre zlý technický stav nahradiť. V duchu starých chalúp zostala naschvál tmavšia, uzavretá a intímnejšia.“

Hlavnú úlohu tu hrajú tradične opracované povrchy – tesané trámy a zruby, hlinené omietky, ručne štiepaný šindeľ. Nové prvky, ako vložené poschodie alebo zádverie, sa snažia byť skôr nenápadné. Dominuje tu aj veľká pec s nahrievaným ležaním, pretože drevenica sa má využívať celoročne.

Stodola slúži ako letná obývačka, priestor pre hostí a technické zázemie. Tým je aj samotné poňatie rekonštrukcie viac uvoľnené. Pôvodné kamenné steny zostávajú vo vnútri odhalené, materiálovo ich dopĺňa betón s odtlačkami debnenia na novej vnútornej stene a prekladoch.

„Nad úrovňou kamenných stien sú povrchy nabielené, aby tak vynikol pôvodný krov a podporil sa celkovo svetlejší charakter stodoly. Hlavný priestor sa nerušene otvára vďaka skladacím oknám von na záhradu aj lúku za domom. Veľké presklenie v štíte ponúka posedenie s výhľadom na staré stromy pred ním. Pomyselné srdce domu tvorí otvorený krb na kameni z neďalekej stráne.“

Celý proces trval vyše štyri roky a aj keď sa počas tejto doby návrh ešte rôzne vyvíjal, jeho podstata sa časom možno ešte viac vycibrila.

Zásadný podiel na výsledku má predovšetkým investor aj stavbyvedúci, pretože väčšina stavebných prvkov a vnútorného vybavenia bola riešená a vyrábaná na mieru – občas podľa ľudovej múdrosti, občas aj ako experiment.

Dom LO

Ďalším ukážkovým domom, ktorý nájdeš mimo mesta, je dom s názvom LO, ktorý patrí Ondrejovi. Ondrej miluje lesy a prírodu, je to takzvaný samorast a kým nemal deti, tak bol novodobým nomádom.