Znepokojivá štúdia: Populisti sa chystajú ovládnuť eurovoľby, ohrozené sú základy EÚ

  • Odborníci predpovedajú výhru populistov až v deviatich štátoch EÚ
  • Zmena zloženia EP sa najviac prejaví v agende životného prostredia
Na snímke sprava v pozadí predseda hnutia Sme rodina Boris Kollár a v popredí predsedníčka Národného frontu Marine Le Penová
Podľa najnovšej štúdie budú nadchádzajúce voľby do Európskeho parlamentu znamenať vzostup extrémnej pravice, mimo inej aj tej francúzskej reprezentovanej Marine Le Penovou TASR/Jakub Kotian
  • Odborníci predpovedajú výhru populistov až v deviatich štátoch EÚ
  • Zmena zloženia EP sa najviac prejaví v agende životného prostredia

Ako sme ťa informovali v našom článku, rok 2024 by sa dal označiť aj za supervolebný rok, keďže k volebným urnám môže v týchto dvanástich, respektíve už iba čosi viac ako jedenástich mesiacoch, prísť rekordný počet voličov. Je samozrejmosťou, že najväčšiu pozornosť pútajú novembrové americké prezidentské voľby, ale okrem toho môžu byť pomerne zásadné aj voľby do Európskeho parlamentu, ktoré sa uskutočnia medzi 6. a 9. júnom.

Práve tie sú najmä na európskom kontinente mimoriadne očakávané, keďže vzhľadom na prebiehajúce vojnové konflikty v Izraeli, ale predovšetkým na Ukrajine, a s tým súvisiace geopolitické a ekonomické súvislosti, je ich výsledok dôležitejší ako za bežných okolností.

Z tohto dôvodu je najnovšia štúdia renomovaného think tanku European Council on Foreign Relations (ECFR) A sharp right turn: A forecast for the 2024 European Parliament elections prinajmenšom znepokojujúca. 

Populisti majú vyhrať až v deviatich štátoch EÚ

Britský The Guardian totiž uvádza, že populistické „protieurópske“ strany smerujú v týchto voľbách k veľkým ziskom, ktoré by mohli posunúť rovnováhu parlamentu zásadným spôsobom doprava, a tým ohroziť kľúčové piliere agendy EÚ.

Prieskumy vo všetkých 27 členských štátoch EÚ v kombinácii s modelovaním výsledkov národných strán v minulých voľbách do Európskeho parlamentu ukazujú, že radikálne pravicové strany sú na dobrej ceste skončiť na prvom mieste hneď v deviatich členských krajinách. Ide o Rakúsko, Belgicko, Francúzsko, Taliansko, Holandsko a celá Vyšehradská štvorka, teda Poľsko, Maďarsko, Česko a v neposlednom rade aj my.

Portál Euractiv v tejto súvislosti dopĺňa, že okrem týchto krajín, by populisti obsadili druhú alebo tretiu priečku v Bulharsku, Estónsku, Fínsku, Nemecku, Lotyšsku, Portugalsku, Rumunsku, Španielsku a Švédsku.

Keďže Európska ľudová strana (EPP) a Progresívna aliancia socialistov a demokratov (S&D) pokračujú v nastavenom trende strácania parlamentných kresiel, ECFR očakáva, že najväčšie zisky dosiahnu Európski konzervatívci a reformisti (ECR) a práve populistická, radikálna pravica reprezentovaná skupinou Identita a Demokracia (ID).

„Populistická pravicová koalícia kresťanských demokratov, konzervatívcov a radikálnych pravicových europoslancov by mohla mať po prvýkrát väčšinu. Odráža to dlhodobý pokles podpory mainstreamových strán a rastúcu podporu extrémistických a menších strán v celej Európe, čo má za následok narastajúcu fragmentáciu európskych straníckych systémov na národnej, ako aj európskej úrovni,“ cituje z najnovšej štúdie Deutsche Welle

Prognóza predpovedá, že radikálna pravicová skupina Identita a demokracia bude „hlavným víťazom“ s predpokladaným ziskom 40 kresiel, čím by sa „vynorila ako tretia najväčšia skupina v novom parlamente“.

Prognóza predpovedá, že radikálna pravicová skupina Identita a demokracia (ID) bude „hlavným víťazom“ s predpokladaným ziskom 40 kresiel, aby sa „vynorila ako tretia najväčšia skupina v novom parlamente“.

Čo by to znamenalo pre praktickú politiku?

Posun k politickej pravici by mohol mať významné dôsledky, najmä pokiaľ ide o klimatické zmeny a migráciu. Predkladaná štúdia predpovedá, že nové politické zoskupenia by mohli v parlamente presadzovať názory namierené proti klimatickej politike.

„To by výrazne podkopalo rámec Zelenej dohody EÚ a prijatie a presadzovanie spoločných politík na splnenie čistých nulových cieľov EÚ,“ uvádza sa v štúdii.

V správe je tiež spomenuté, že vzostup radikálnej pravice môže znamenať oslabenie presadzovania právneho štátu a tvrdší protiimigračný postoj. „Na pozadí vzrušujúceho populizmu… sa strany hlavného politického prúdu musia prebudiť a jasne zhodnotiť požiadavky voličov a zároveň uznať potrebu intervencionistickejšej a silnejšej Európy na svetovej scéne,“ zhodnotil Simon Hix, spoluautor správy.

Zdroje: Euractiv, Deutsche Welle, The Guardian, European Council on Foreign Relations

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá