Koronavírus, voľby v USA, aj Putinove referendum. 10 udalostí roku 2020, ktoré ovplyvnili svet aj Slovensko

  • Rok 2020 bol bohatý na zahraničné udalosti, ktoré ovplyvnili celý svet a aj Slovensko
  • Vybrali sme 10 najdôležitejších udalosti, ktoré majú presah aj do budúceho roka
Rok 2020
TASR/AP/Unsplash, Pavel Golovkin, Yonatan Sindel, CDC
  • Rok 2020 bol bohatý na zahraničné udalosti, ktoré ovplyvnili celý svet a aj Slovensko
  • Vybrali sme 10 najdôležitejších udalosti, ktoré majú presah aj do budúceho roka

Rok 2020 bol bohatý na zahraničné udalosti, ktoré ovplyvnili celý svet vrátane Slovenska. Vybrali sme 10 najdôležitejších udalosti, ktoré majú presah aj do budúceho roka, niektoré dokonca aj do rokov, ktoré budú nasledovať po ňom.

1.) Pandémia koronavírusu
koronavirus korona covid-19
zdroj: Pixabay/enriquelopezgarre

Na začiatku pandémie sme si mnohí vraveli, že ide len o lokálnu nemoc, ktorá ovplyvní len Čínu a k nám sa nedostane. Prešlo niekoľko týždňov a koronavírus sa rozšíril po celom svete, dnes je len veľmi málo oblasti, ktoré by neovplyvnil. Pandémia koronavírusu je najväčšia pandémie za posledných sto rokov od Španielskej chrípky. Aj keď sa prvé prípady pravdepodobne môžu datovať ešte do roku 2019, v okamihu, keď sa objavili prvé potvrdené prípady na našom kontinente nastala panika a ľudia v húfoch nakupovali ochranné prostriedky.

Tisíce ľudí prehrali svoj boj s koronavírusom a prišli o život. Úplne preskúmané nie sú ani dlhodobé účinky na zdravie ľudí, ktorí ochorenie prekonali. Ďalšou pohromou sú ekonomické dôsledky pandémie, ktoré vrátili krajiny o niekoľko rokov späť a zničili tisíce podnikov, ktoré kvôli pandémii skrachovali alebo sú na pokraji krachu. Mnohí ľudia prišli o prácu a sú na hranici chudoby. Bude trvať ešte ďalšie roky, kým sa ekonomika krajín a pracovný trh vráti do normálu.

Teraz, po roku od medializovania prvých informácií o koronavíruse v Čine, konečne začína svitať na lepšie časy. Dostupné sú prvé vakcíny, s ktorými dokážeme zvrátiť boj s koronavírusom. „Toto je veľmi dobrý spôsob ako ukončiť tento zložitý rok a konečne začať obracať stranu s bojom proti koronavírusu,“ uviedla predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen.

2.) Prezidentské voľby v Spojených štátoch

zdroj: TASR/AP, Rajanish Kakade, Matthew Dae Smith

Prezidentské voľby sú každé štyri roky najsledovanejšou udalosťou politiky, ktorej výsledok ovplyvní celý svet a zahraničnú politiku snáď každého štátu. Tohtoročné voľby sa označujú ako „historické“ voľby, ktoré vojdú do dejín ako najdôležitejšie voľby našej generácie.

Tohtoročné voľby sa do učebníc dejepisu rozhodne zapíšu. Patrili k jedným z najdlhších, na výsledok sme s napätím čakali od volebného utorka do soboty, a to vďaka množstvu korešpondenčných a absenčných hlasov. Reportérka NBC News z Filadelfie vo živom vysielaní ukazovala dva dni starý titulok „Kto vyhral v Pennsylvánii?“ a čudovala sa ako v dobe online médií môže byť dva dni stará informácia stále aktuálna. 

Monštrum a protivná ženská, také boli prívlastky Trumpa pre Kamalu Harris. Môže sa stať prezidentkou

Prvýkrát do funkcie viceprezidentky nastúpi žena, navyše žena s jamajsko-indickými koreňmi Kamala Harris. Joe Biden získal najviac hlasov v dejinách Spojených štátov a navyše Donald Trump neobhájil svoje prezidentské kreslo, čo sa doteraz stalo len hŕstke prezidentov.

Do histórie sa zapíše aj Trumpovo správanie po voľbách a neochota uznať porážku, ktorú kamufluje tvrdením, že došlo k masívnym volebným podvodom. Doteraz ale nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by tieto obvinenia potvrdzoval. Z toho dôvodu mu nemecký magazín Der Spiegel udelil titul Lúzer roka.

3.) Voľby do Senátu a Snemovne reprezentantov USA

zdroj: TASR/AP, J. Scott Applewhite. Členky "Squadu" zľava Rashida Tlaibová, Ilhan Omarová, Alexandria Ocasiová-Cortezová a Ayanna Pressleyová

Okrem prezidentských volieb sa konali aj voľby do Senátu USA a Snemovne reprezentantov USA, ktoré spolu s prezidentskými voľbami ukázali aké sú rozdelené Spojené štáty nie len medzi demokratickými a republikánskymi voličmi ale aj medzi politickými reprezentantmi v rámci jednotlivých strán. Okrem drobných potýčok a napätia medzi Trumpovými odporcami a priaznivcami sa sklamanie z výsledkov objavilo aj v straníckej politike.

Demokrati očakávali modrú vlnu a prevrátenie Senátu a udržanie Snemovne. Modrá vlna sa nekonala boj o Senát rozhodnú voľby, ktoré sa budú konať 5. januára v Georgii. Vo voľbách v Georgii sa bojuje o dva kreslá, pričom republikánom stačí na ovládnutie Senátu jedno kreslo a demokratom dva. Volebné prieskumy sa líšia v preferenciách voličov, a raz favorizujú demokratov, inokedy zas republikánov, no rozdiely nie sú vysoké, niektoré na úrovni štatistickej chyby.

KOMENTÁR: Americké mozgy sa stále boja komunizmu, USA sú rozdelené ako nikdy predtým

Snemovňu sa demokratom podarilo udržať ale aj tu stratili kreslá. Okamžite sa preto rozbehli diskusie, kto za nepresvedčivé výsledky strany môže. Podľa niektorých umiernených demokratov je vinník jasný a tým je progresívne krídlo strany. Progresívci na čele z Alexandriou Ocasio-Cortez sa bránili, že kandidáti, ktorí zvolení neboli si zato môžu sami svojimi nepresvedčivými online schopnosťami.

Republikáni sú zas rozdelení v postoji čo s prezidentom po voľbách. Hneď ako pripísali média víťazstvo Joeovi Bidenovi, niektorí republikáni mu gratulovali, medzi nimi napríklad senátor z Utahu Mitt Romney alebo senátorka z Alijašky Lisa Murkowski. Iní, ako senátor z Texasu Ted Cruz hájili prezidenta a ďalší zas mlčali.

Ovládnutie Senátu jednou alebo druhou stranou určite pocítia aj obyvatelia aj iných krajín. Senát môže zablokovať prezidentove snahy a tým meniť aj zahraničnú politiku USA.

4.) Brexit a dohoda

zdroj: Probrexitový demonštrant protest pred britským parlamentom v Londýne (TASR)

Spojené kráľovstvo z Únie oficiálne vystúpilo 31. januára a 31. decembra, sa skončí prechodné obdobie, počas ktorého ešte bolo súčasťou jednotného trhu a colnej únie. Odchod si Briti odhlasovali ešte v roku 2016. Samotný dátum Brexitu sa viackrát odkladal. Kvôli neschopnosti dosiahnuť dohodu s Európskou úniou prišla o kreslo aj premiérka Thereza Mayová.

Teraz aj to na poslednú chvíľu, sa podarilo obom zainteresovaným stranám konečne dohodnúť. Najdôležitejším aspektom dohody je podľa AP to, že Británia bude môcť pokračovať v obchodovaní s tovarom s najväčším obchodným blokom na svete bez ciel alebo kvót po tom, ako sa definitívne oddelí od EÚ.

Členské štáty Európskej únie v pondelok jednohlasne schválili predbežnú pobrexitovú obchodnú dohodu so Spojeným kráľovstvom. Informovali o tom tlačové agentúry AP a AFP.

Dohoda bola schválená na úrovni veľvyslancov 27 členských štátov EÚ (COREPER). Tí v pondelok predstavili súhlas svojich národných vlád s tým, aby obchodná dohoda, ktorú sa podarilo uzatvoriť 24. decembra, začala platiť od 1. januára. Informáciu potvrdil hovorca Rady EÚ.

5.) Ruské referendum a zmena ústavy

putin Rusko
zdroj: TASR/Alexei Nikolsky, Sputnik, Kremlin Pool Photo via AP

V súlade s dodatkami k ruskej ústave môže byť Putin po roku 2024 znovu zvolený za prezidenta Ruskej federácie. V marci tohto roku Putin podpísal novelu ústavy, ktorá de facto zaisťuje, že prezidentom môže zostať až do roku 2036.

Dovtedy podľa „starej“ verzie ústavy platilo, že prezidentskú funkciu v Rusku je možné zastávať len dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia, čo by znamenalo, že Putin by ako hlava štátu v roku 2024 skončil.

V novej ústave je toto obmedzenie zachované, ale keďže ide o novelu ústavy, Putinovi sa jeho posledné dve funkčné obdobia anulujú a nebudú sa počítať. Tieto zmeny boli, v podstate pro forma,  schválené aj v celoštátnom ľudovom referende, o ktorom medzinárodný pozorovatelia tvrdia, že dochádzalo k rozsiahlym podvodom.

Putin už tento zákon raz obišiel, keď sa na jedno funkčné obdobie stal premiérom a do prezidentského kresla namiesto neho zasadol vtedajší premiér Dmitrij Medvedev.

Putin ako prezident bude naďalej silný zahraničnopolitický faktor, ktorý bude ovplyvňovať svetové dianie v prospech Ruska a komplikovať vzťahy so západom.

6.) Otrava Navaľného

zdroj: TASR/AP, Dmitry Lovetsky

Rozruch vyvolala aj otrava kritika Kremľa Alexeja Navaľného, ktorá skôr pripomína špionážne filmy o agentovi anglickej rozviedky Jamesovi Bondovi. Naveľnému prišlo nevoľno a upadol do kómy, keď 20. augusta lietadlom cestoval z Tomska do Moskvy. Piloti lietadla urgentne pristáli v sibírskom meste Omsk, kde Navaľného hospitalizovali na jednotke intenzívnej starostlivosti toxikologického oddelenia. O dva dni – 22. augusta – povolili lekári Navaľného prevoz špeciálnym lietadlom do Nemecka, kde sa liečil v berlínskej klinike Charité. Z nemocnice ho prepustili 23. septembra.

Testy vykonané v laboratóriách určených Organizáciou pre zákaz chemických zbraní (OPCW) potvrdili, že jedom použitým v prípade otravy Navaľného bola nervovoparalytická látka zo skupiny novičok.

Navaľnému sa podarilo prekabátiť ruského agenta. Priznal, že ho otrávili novičokom v trenkách

Navaľný tvrdí, že za jeho otravou stojí priamo Kremeľ a podarilo sa mu prekabátiť aj agenta ruskej tajnej služby, ktorý sa priznal, že k jeho otrave malo dôjsť prostredníctvom novičoku v spodkoch.

Prezident Putin tieto obvinenia odmieta a tvrdí, že s otravou nemá nič spoločné.

Otrava Navaľného sa pretavuje aj do zahraničnej politiky. Európska únia udelila kvôli otrave lídra ruskej opozície nové sankcie na Rusko. To Únii oplatilo túto „ľakavosť“ rovnakým krokom.

7.) Poľské prezidentské voľby a protesty

zdroj: TASR/Twitter, Czarek Sokolowski, Olivia

Poľské prezidentské voľby ukázali ako je rozdelené aj Poľsko. S tesnou väčšinou síce vyhral vtedajší prezident a kandidát s podporov konzervatívnej strany Právo a spravodlivosť (PiS) Andrzej Duda, ktorý porazil kandidáta opozície starostu Varšavy Rafala Trzaskowského.

Trzaskowský musel počas kampane čeliť aj útokom médií, ktoré ovláda vládna strana PiS, napríklad antisemitizmu, keď štátna televízia uviedla, či bude plniť židovské požiadavky. Len tesné víťazstvo Dudu môže znamenať veľký problém pre PiS do budúcnosti pri parlamentných voľbách a zostavovaní novej vlády.

Rozvrátené Poľsko. Ženy vyhlásili vojnu štátu, proti nim stojí krajná pravica, ktorá „bráni národ“

Vlnu nesúhlasu spustilo aj rozhodnutie najvyššieho poľského súdu, ktorý rozhodol, že potraty v prípade porúch plodu sú protiústavné. Väčšina potratov, ktoré boli v Poľskú vykonávané práve z tohto dôvodu. Rozhnevané ženy sa vydali na protesty do ulíc na protesty, ktoré trvajú od októbra prakticky dodnes.

Už predtým sa konali protesty proti vláde z iniciatívy LGBTI aktivistov, ktorí rozvešali dúhové vlajky na sochy svätých, dôvodom malo byť porušovanie práv LGBTI ľudí v takzvaných LGBT free zónach. Zóny považuje Európska únia za diskriminačné preto regiónom, ktoré takéto označenia používali odobrala prístup k európskym peniazom.

LGBTI v Poľsku čelí dlhodobej diskriminácii premiér Poľska uviedol, že LGBTI ideológia je horšia než komunizmus.

8.) České krajské voľby a strata preferencií politických strán spolupracujúcich s ANO

zdroj: TASR/Martin Baumann

Hnutie ANO premiéra Andreja Babiša vyhralo podľa očakávania krajské voľby vyhralo. Očakávalo sa ale víťazstvo vo väčšom rozsahu. Vo voľbách výrazne stratili sociálni demokrati (ČSSD), ktorí s Babišom vládnu a aj komunisti (KSČM), ktorí ich vládu podporujú. U komunistov tento neúspech vyvolal aj personálny kolotoč, keď sa rozhodlo vedenie strany odstúpiť. Nižšiu podporu zaznamenali aj ľudovci (KDU-ČSL), ktorí tvorili spolu s hnutím ANO a ČSSD vládu premiéra Sobotku.

Naopak úspech zaznamenali opoziční Piráti, STAN a ODS.

Babišovi tento vývoj môže spôsobovať vrásky na čele. Napriek tomu, že ANO malo v novembri najväčšie volebné preferencie, podľa prieskumu iRozhlas.cz až 25 % jeho koaličný partner ČSSD by sa do parlamentu s 4,5% ani nedostal. Úplný prepad zaznamenali aj komunisti, ktorí v prieskume majú 3,5%.

Na Babiša sa začínajú doťahovať Piráti s 20%, naberá aj ODS s 11,5 % a hnutie STAN 10,5%. Do parlamentu by sa dostali aj SPD s 10,5 % a TOP 09 s 5%.

TOP 09 plánuje vytvoriť volebnú koalíciu s ODS a KDU-ČSL, ktorý v prieskume mali 4,5%.  Koalícia by tak spolu mohla prekročiť aj 20 % hranicu, čo by umožnilo vytvorenie opozičnej vlády a koniec vlády Andreja Babiša.

9.) Izraelské predčasné voľby a jeho diplomatický úspech 

zdroj: TASR/AP, Yonatan Sindel

Izrael sa tento rok môže pýšiť diplomatickými úspechmi. Vďaka dosluhujúcemu prezidentovi USA Donaldovi Trumpovi a jeho zaťovi Jaredovi Kushnerovi sa krajine podarilo zlepšiť vzťahy so štyrmi štátmi, a to s Marokom, Spojenými arabskými emirátmi, Sudánom a Bahrajnom. Okrem toho minister zahraničia USA Mike Pompeo ako prvý minister navštívil sporné izraelské osady na západnom brehu Jordánu.

Premiérovi Benjaminovi Netanjahovi sa však nedarí na domácej politickej pôde. Izrael v priebehu dvoch rokov usporiada už štvrté parlamentné voľby po tom, ako vládnuca koalícia nedosiahla dohodu o štátnom rozpočte.

Premiér a zároveň aj líder strany Likud a minister obrany Benjamin Ganc – šéf strany Kachol lavan (Modrobiela) – sa vzájomne obviňujú z pádu svojej vlády národnej jednoty.

Ganc a ďalší kritici obviňujú premiéra z politických rozhodnutí s cieľom vyhnúť sa odsúdeniu v jeho prebiehajúcom procese s korupciou. Netanjahu bol obvinený z podvodu, podplácania a porušenia dôvery.

10.) Mierové rokovanie medzi Talibanom a Afganistanom

zdroj: TASR/AP, Patrick Semansky

O mierové rokovanie medzi militantným hnutím Taliban a vládou v Afganistane sa pokúšala aj administratíva Baracka Obamu, no neúspešne. Aj keď je ešte predčasné hovoriť o mierovej zmluve už samotné rokovanie sa považuje za úspech.

Vyjednávači oboch strán po tom, ako prvýkrát od vypuknutia vojny pred 19 rokmi podpísali predbežnú písomnú dohodu, ktorá otvára cestu pre ďalšie rokovania, tentoraz už o konkrétnych témach, ako je prímerie, uviedli agentúry Reuters a AFP.

„Tento prielom by mal byť odrazovým mostíkom k mieru, ktorý si želajú všetci Afganci,“ napísala na Twitteri vyslankyňa OSN pre Afganistan Deborah Lyonsová.

Zdroje: TASR, iRozhlas

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech